SAShE - slovenský handmade design.




Domov » Žurnál+ » Autor: Stano Lajda

Žurnál+

Obrazy milujem ako svoje deti...

Stano L. » Tvorba / 2013-02-04 01:04:23 /  9 komentárov / 20 lajkov / 217x zobrazený

Niektorí ľudia hovoria, že obrazy majú dušu. To si síce nemyslím, ale viem, že niektorí maliari ich milujú ako svoje deti. Medzi nich patrí aj Stanko Lajda (najlepší svokor na svete ;). Som rada, že vám môžem sprostredkovať rozhovor s týmto úžasným maliarom a ešte lepším človekom :)


Romana Lajdová

 

 

Kedy ťa natrvalo zbalila paleta?

Bolo to v prvej triede základnej školy. Mali sme na výtvarnej namaľovať obrázok, čím budem. Už vtedy som sa videl ako maliar. Asi už od šiestich rokov som chodil všade s pastelkami.

Ako sa to vyvíjalo ďalej?

Okrem výtvarnej a dejepisu ma nič nebavilo. Učiteľov privádzalo do zúrivosti, že miesto chemických vzorcov a elektrických obvodov nachádzali v mojich zošitoch svoje karikatúry. Podľa toho vyzeralo aj moje vysvedčenie.

Zo zošitových obrázkov sa predsa z človeka nestáva umelec. Ako si sa profesionalizoval?


Trinásť rokov som navštevoval vtedajšiu ľudovú školu umenia. Myslel som si, že som macher a prijímačky na vysokú školu výtvarných umení zhltnem ako malinu. Popri všetkých talentovaných žiakoch som sa tam nedostal. Hrebienok mi klesol a musel som robiť aranžéra. Natieral som tie zaujímavé nápisy: "So ZSSR na večné časy", "Mier si treba vybojovať", či "Proletári všetkých krajín, spojte sa". Robil som to očividne nerád. Po niekoľkých mesiacoch ma vyhodili. Dostal som sa k vodárom, kde bolo celkom fajn. Cez leto sme chodili na meračky po krajine. No a potom som sa predsa dostal na nedobytnú VŠVU, odbor reštaurovanie. Čakal som, že so skutočným maľovaním je koniec, a e naveky budem opravovať staré zničené obrazy.

Došlo však k zásadnému zlomu...

Na vysokoškolskom internáte niekedy nebolo čo robiť. Mal som tam maličký stolík, na ktorý sa zmestili anilínky, paletka a malé plátenko. Začali vznikať moje prvé miniatúry. Vytvoril som si svet fantázie a snov, ktorý u mňa v súčasnosti vedie až do karikatúry. Raz mi však jeden kamarát povedal, že ak budem chcieť z týchto miniatúr urobiť celoživotnú výstavu, zaplním nimi len malú špajzu. Pustil som sa vtedy do väčších formátov a akosi vnútorne cítim, že najradšej by som robil stále väčšie a väčšie diela.

Aké témy ťa fascinujú?

Vo svojej tvorbe často používam kontrasty. Symbolizujú ich ľudia so svojimi túžbami a slabosťami. Dokážem sa nekomplikovane zamyslieť nad vážnymi náboženskými a filozofickými témami. Pri tvorbe ako zvukovú kulisu počúvam Beatles, čo taktiež veľmi ovplyvňuje náladu mojich obrazov.

Veľmi známe sú tvoje plátna Kráľ na záchode a Prvá verzia Mony Lisy, pri ktorej Leonardo zistil, že menej je niekedy viac...

Rovnako ako kráľov používam šašov. Sú to stredoveké postavičky, ktorých význam nekončí v tejto temnej ére. Niekedy sa mi zdá, že stredovek trvá dodnes a symbolicky zobrazujú dnešných kráľov a šašov ktorých okolo seba všetci dennodenne vidíme a počujeme o nich. Monu Lisu som si dovolil zohyzdiť z dvoch príčin. Jednou je moja celoživotná láska k tvorbe Leonarda da Vinci. Myslím, že by mi to odpustil aj ako priekopník v oblasti karikatúry. Druhou boli články o skutočnej Mone Lise, ktorú som zbieral niekoľko rokov. Rôzni doktori a psychiatri o jej záhadnom úsmeve popísali strašné bludy (je tehotná, je to transvestita, má žltačku, zomrelo jej dieťa, má paradentózu, manžel ju týral, na ľavú časť tváre utrpela porážku). A pritom si neuvedomili, že tento typický úškrn je charakteristický pre všetky Leonardove portréty. Jej rehot na mojom obraze je výsmechom všetkých týchto klebiet.

Nazývajú ťa maliarom šľachticov...


Nejako sa o mojej tvorbe dozvedeli v Belgicku. Páni z vyšších kruhov sa snažili osloviť výtvarníka z rodného štátu (bývalé Československo). Poverili ma maľovaním manželky jedného z nich. Mala sedieť na koni a obraz mal byť darom za narodenie syna. Priamo som tam nebol. Maľoval som ju skutočne podľa množstva fotiek. Bolo to úmorné a pripomínalo mi to hru puzzle.

Určite dohre zaplatili.. Čo si si kúpil za svoj prvý honorár a aké
máš honoráre?

Zo začiatku (v tom zédeeškárskom veku) som ako odmenu za svoje obrázky dostaval sladkosti a knihy. Po škole som predával v niekdajšom Diele. Za päť predaných vecí mesačne sa v socializme dalo slušne vyžiť. Dnes u ľudí cítiť, že na umenie peniaze nemajú. Zatiaľ ohodnotili len dizajn pekných áut a žien. Napriek tomu, že sa zvyčajne vopred dohodnem s manželkou na cene za svoju prácu, pri stretnutí so zákazníkom badám hrôzu v jej očiach. Pýtam obyčajne sumu o tretinu nižšiu. Nikdy som nedokázal z obrazov zbohatnúť. Milujem ich ako svoje deti a vždy sa s novým majiteľom dohodnem, že mi predaný obraz niekedy načas zapožičia. Napriek všetkým peniazom bola pre mňa doteraz jedným z najvyšších ocenení reakcia neznámeho návštevníka výstavy, ktorý o mojom obraze napísal do pamätnej knihy tieto slová: "Vaše Zvestovanie je najčistejšie, najnevinnejšie a najbežnejšie ako ktorékoľvek iné od iných umelcov."

Komentáre

ketlin zaujímavý rozhovor, ďakujeme :)

2013-02-04 07:22:382x

drotar.mlich Ano Stanko,ten poci dobre poznam.Su veci ktore ako sa povie z ruk nechcem dat,z niecoho vsak treba zit.A tak sa potom stava ze clovek potom aj chvilu banuje ze vec dal prec.

2013-02-04 07:50:382x

LUKAZUZ Vysmiatu Monu Lízu poznám už dlho, ale nevedela som, kto je autor, teraz som rada, že to už viem :-)

Obrazy sú technicky dokonalé, raz darmo - reštaurátor, ktorý ovláda výstavbu obrazu, určite je zážitok vidieť tieto diela aj naživo.

2013-02-04 07:52:492x

-katula- S U P E R článok, super obrazy, všetko S U P E R! Keby som tak mala viac koruniek...

2013-02-04 08:54:232x

StanoLajda v galérii sú uvedené väščinou sumy za reprodukcie vo veľkosti originálu a na plátne...tak mi kľudne napíš koľko koruniek máš a aký obraz sa ti páči a niečo vymyslíme ;)

2013-02-04 09:01:323x

Bruno Niektoré diela poznám, ďalšie spoznávam teraz a ďakujem za takú možnosť :-) Skvelá práca, dokonalá maľba, Láska a Nenávisť ako živé :-)

2013-02-04 12:04:042x

YAK4YOU Pobavila som sa, usmievam sa :) Karikatúra Mony Lisy ako pocta da Vincimu? No jasné! :) Dobre som sa zasmiala na tej poznámke, že s celoživotným dielom zaplníš len malú špajzku, keďže sú to miniatúry. Najviac sa mi páčilo, že si od malička chodil všade s pastelkami. Nech sa ti darí a pozdravujem manželku, určite je skvelá :)

2013-02-06 00:51:311x

StanoLajda vďaka, odkážem :)

2013-02-06 15:42:58

amynal vytvarna a dejepis, moja to pedagogicka kombinacia:))) obdivujem, naozaj neskutocne vasu tvorbu!

2013-05-05 17:21:06

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »