Každý z nás si určite pamätá z detstva na smaltované hrnce u starých rodičov. Výhodou týchto nádob je, že odolávajú hrdzi a je možné ich farebne zdobiť. Sú hygienické, ľahko udržiavateľné a cenovo dostupné.

Ľudia využívali techniku smaltu už v staroveku. Táto technika pochádza z krajín ďalekého východu (Japonsko, India, Čína a Egypt). Spočiatku smaltovanie slúžilo najmä na zdobenie okrasných prvkov na šperkoch.

Vďaka križiakom

Výraznejší zlom nastal v období Byzancie, kedy sa smaltom zdobili kovové reliéfy. Do Európy sa smalt dostal až v 7. storočí, a to vďaka križiackym výpravám. Z tohto obdobia sa zachovalo množstvo smaltovaných šperkov, rukovätí, zdraní a ďalších zdobených artefaktov.

Využitie smaltu výrazne ovplyvnil vynález Siemens-Martinovej technológie v 19. storočí. Tá umožnila zo železného plechu lisovať zložité tvary.

Špeciálne dielne

Kovové predmety, na ktoré sa smalt nanášal, sa zhotovovali v klampiarskych dielňach. Prvú špecializovanú továreň na našom území založili v roku 1884 S. Sternlicht a F. Schein v Lučenci.

Dopyt po smaltovaných predmetoch bol podnetom pre založenie ďalších tovární. Tak v roku 1892 vzniká v Lučenci ďalšia dielňa, založená J. Rakottayom. Koncom 19. storočia sa smaltovanie rozšírilo aj do Hronca a do bratislavskej Petržalky.

Veľký záujem

Smaltovalo sa zrazu takmer úplne všetko: železné nádoby na vodu, pekáče, vedrá, aj celé liatinové vane. Príjemným benefitom bolo, že výrobky bolo možné zdobiť keramickými farbami. Práve dekorovanie veľmi pomohlo šíreniu smaltovaných výrobkov.

Tie sa zo Slovenska exportovali do Čiech, na Balkán, do Ruska, Číny, Indie, Turecka, na africký kontinent, do Austrálie, Indie aj USA.

Biely smalt

S príchodom 20. storočia prichádza boom tzv. bieleho smaltu. Ten je špecifický tým, že veľmi dobre kryje materiál. Tento „objav“ umožnil aj nanášanie smaltu priamo na plech. Ručné nanášanie smaltu bolo nahradené strojovým nanášaním na automatických linkách.

V roku 1907 vzniká v Bratislave firma Rohwert. K významným smaltovniam na území Slovenska patrila aj dielňa v Matejovciach či Fiľakove.

Široké využitie

Výhodou smaltovaných nádob je, že odolávajú hrdzi a je možné ich farebne zdobiť. Na nanášanie smaltu sa používalo sypanie suchého smaltu sitkom, neskôr máčanie v mokrej smaltovej kaši. Smalt sa potom pred vypálením musel starostlivo vysušiť.

Vyrábali sa džbány, hrnce, rajnice, hrnčeky, pekáče, kotlíky, kanvice na mlieko, cedidlá, naberačky, misy či taniere.

Veľkú skupinu tvorili hygienické nádoby, ako lavóre, kýble na vodu, nádoby na umývanie riadu, vane, drobné dózy či nočníky.