"Vstala som skoro ráno, s vankúšmi pod očami, nie pod hlavou. Únava ma bila po čele, a kde tu mi mysľou preblíslo, že: no do frasa, zasadací poriadok som perfektne dovrzala. "

    Takto nejako si pamätám ráno môjho princeznovania. Tie stresy pred svadbou a to otravovanie počas nej! Veď som princezná, ľudia! Je to dôležité poslanie byť jedinečnou, asi aj v starej ríši to tie slobodné devy zvládali len ťažko. Nebyť dvorných dám - družičiek a všetkých žien z rodiny a nerodiny ochotných pomôcť, asi by som sa vydávala v bielej kazajke,  nie šatách. 

      Svadobné ráno zbehlo, a zrazu som sa obliekala v mojej starej detskej izbe. Hustota rodinných príslušníkov v našom byte predstavovala 0,5 človeka na 1 meter štvorcový a každý si so mnou chcel vypiť. Na nervy, som si vravela. Tešilo ma byť s nimi, málo kedy sa zíde celá rodina. Ale ako princezná som sa cítila až keď zaklopali na dverách, že zháňajú nevestu. Vtedy som sa zachichotala ako malé dieťa a podskočila si od radosti. Ďalej len stará známa klasika, sprievod do kostola, sobáš, konfety, sprievod do sály a bašavel. 

     Jeden jedinečný deň, ktorý zbehne tak rýchlo. Rada pre budúcu nevestu? Užívaj si to čo máš, lebo každá minúta je vzácna. Stav na svoju jedinečnosť a všetky doplnky a pomôcky, a tradičné veci, ktoré máš mať, maj! Míňaj na seba koľko môžeš, nech ťa tie peniaze nemrzia. Už nikdy viac si nebudeš môcť kúpiť topánky na mieru, alebo drahé svadobné šaty, či drahé doplnky bez výčitiek. Takýto deň je len jeden, všetci hľadia na teba, a ty sa prejdeš a zažiariš. 

    Priala by som si viacero takýchto dní, vzácnych momentov a prekvapení. Sedieť ešte raz v kroji medzi Šarišanom, a mať zimomriavky na chrbte, keď začnú spievať. Bo ja už nevesta.. 

   Deň princeznovania trvá chvíľku ale zanechá toľko dobrých pocitov. Vždy keď sa pozriem do zrkadla, tak ju tam vidím. Prinecznú v bielych šatách.