Moje myšlienky ešte blúdia jeseňou a moje ruky stále tvoria jesenné vence.

To najkrajšie obdobie pre moju tvorbu sa mi akosi nedarí opustiť, aj keď z každej strany už na nás číhajú Vianoce...

Brezy postupne strácajú svoje zlaté listy - dukátiky a ich dlhé, tenké konáre priam lákajú k zberu a tvoreniu venčekových základov. Áno, mám ich doma zopár pripravených a cez víkend zvyknem relaxovať pri venčekoch. 

Šípky, modelované zo samotvrdnúcej hmoty, ktorých mi tohto roku zostalo ešte zopár zväzkov, čakajú na svoju príležitosť. 

Prišiel čas na relax po celotýždennom strese a zhone. Ten božský kľud v pohodlí domova si vychutnávam veľmi rada. A tvorím. Každý víkend aspoň niečo, len tak pre radosť a zvedavosť, čo z toho vznikne.

Niekedy to viem celkom presne, ako pri tomto poslednom šípkovenčeku. 

V piatok, do neskorej noci vytvorený, v sobotu ráno nafotený, u brata v starom, poškodenom skleníku, za daždivého počasia, ale s krásnym, vintage efektom.

Tak vychutnajme si všetci ešte posledné dni neskorej jesene a potom hurá, do vianočného tvorenia!!!

Eva