Na úplnom začiatku bola kontrola „ateliérových prebytkov farieb po záruke“ všetkého druhu. Akrylové farby takmer desaťročie po dátume spotreby, po otvorení zamorili zápachom široké okolie. Susedia si museli myslieť, že mám na dvore minimálne  zdochnutého  draka...Ale nevzdávala som to, hádam ich predsa len tak mirnixdirnix nevyhodím. Všetky pôvodne voňavé a krásne krikľavé odtiene som akčne zliala, v starom vedre, do jednej nádherne neutrálnej šedej farby. Nechutne smradľavej!!! Geometrický motív bol od začiatku jasný. Špirály a vlny. Pravouhlé tvary sú SMŔŔŔŤ... Psychicky som sa vyrovnala s predstavou zničenej kože na rukách od cementovej hmoty,  ( v rukaviciach nedokážem okrem sánkovania vykonávať žiadnu aktivitu....) a lepila som kamene, rozbíjala kúsky bielych obkladačiek, a znova lepila a lepila a predýchavala smrad z  tej "dračej zdochliny". Špárovačku som prifarbila akrylom v odtieni levanduľovej a romantická predzáhradka bola skoro hotová. Ešte preriediť rozrastené bylinky a môžem fotiť. Moje fotogenické mačky sa vopchajú snáď do každého záberu, kde sa dá. Špagetka je skrátka hviezda! A ja tiež, (neskromne sa chválim za tú malú bezvýznamnú „smradľavú recykláciu“ s prekvapivým romantickým efektom.) Veď posúďte sami... a "gýčovitá soška v košíku" je zrecyklovaná zo zberného kontajnera.