Dlho som rozmýšľal ako začať, ale najlepšie bude, ak Vám na úvod poviem niečo o sebe. Pochádzam z dedinky neďaleko Trenčína - Trenčianskej Teplej. Onedlho budem študentom vysokej školy. Naša obec je známa svojimi krojmi s bohato vyšívanými mužskými košeľami či ženskými rukávcami. No ale prejdime opäť ku mne. Veľa ľudí sa ma pýta ako mladý muž ako som ja môže vyšívať, šiť, strihať a podobne, ako ma to môže baviť, čo z toho mám alebo prečo to vlastne robím.
Ako som už vyššie uviedol, naša obec ma bohaté ľudové tradície a preto aj v mojej rodine sa toto dedičstvo ľudovej tvorby uchováva a práve mojim cieľom je ho uchovať čo najlepšie, pretože je to pre mňa úcta k mojim predkom.
Moja stará mama, prastará mama a dokonca aj pradedko vedeli vyšívať. Mne samému sa kroje vždy páčili avšak nikdy mi nenapadlo, žeby som niečo podobné vedel v budúcnosti tvoriť. Ale ako sa hovorí, človek nikdy nevie... a u mňa, človeka, ktorý neustále musí skúšať niečo nové to platí dvojnásobne. Keď som mal 15 rokov stará mama žiaľ zomrela, avšak u nás doma po nej stále zostalo niečo čo nemohlo zapadnúť len tak prachom bez povšimnutia, bol to stále kus jej života, jej práca, ktorú roky nosila, opatrovala, tvorila.
Originál výšivka - Trenčianska Teplá, časti ženských rukávcov
Keď som mal asi 17 rokov a naša obec mala výročie založenia, konali sa oslavy, kde ľudia išli v sprievode vo sviatočných krojoch, bol jún a horúce letné počasie. Oslavy trvali asi dva-tri dni. Pokiaľ už niekto mal kroj na sebe určite vie, že v letných dňoch mať niekoľko vrstiev sviatočného kroja, prevažne z hrubších materiálov nie je žiadna sranda ;). Človek sa veru trochu „zapotí“. Ale na druhej strane oplatí sa obliecť do tej krásne vyšívanej košele ;) Vtedy som si prvý krát trošku upravil tričko s jednou ľudovou stuhou, ktorú som naň našil a namiesto kroja som na daľší deň vybehol na oslavy v ňom. A odvtedy sa to začalo som ňou viesť... Prišli ďaľšie oslavy, stužková a podobné veci a mne ako mladému mužovi nesmel chýbať na žiadnej slávnosti pekný motýlik. Ako inak musel byť ľudový... a hlavne ručne vyšívaný. Nuž neostalo mi nič iné ako chytiť ihlu, niť a nožnice od rúk a začať niečo tvoriť.
Krížikovú výšivku som sa naučil úplne sám a po niekoľkých pokusoch vzišli na svet aj prvé veci. Ako sa hovorí trpezlivosť ruže prináša. Ak človek začne tvoriť, hľadať inšpiráciu, spoznávať krásu jednotlivých regiónov a vlastne celého Slovenska, tak vtedy si uvedomí aké bohatstvo tu máme. O čo viac, keď to človeka baví a napĺňa a mňa to začalo baviť nesmierne. Keď som sa o ľudovej tvorbe mohol dozvedať neustále niečo nové a hľadať nové zdroje inšpirácie prišiel som na to, že naša slovenská ľudová tvorba je nevyčerpateľná. Neustále nájdem niečo nové. Nielen naša obec ale všetky kroje zo všetkých regiónov majú v sebe niečo čo mi neskutočne fascinuje a dokážem pri prezeraní starých fotografií či aj samotných krojov presedieť aj hodiny.
Inšpirujem sa preto nielen rodnou obcou ale aj okolím Trenčína a nášho regiónu, ktorým je Stredné Považie, ďalej Myjavou, Trnavou, Prešovom, Nohovradským regiónom... A ako som už viackrát povedal, že najradšej stále vymýšľam niečo nové, tak s radosťou Vám budem moje nové výrobky prezentovať. A nabudúce by som priniesol v žurnáli aj niečo viac konrétne o našom kroji.
Dominik Seriš