SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2025-12-02 10:26:30 / 
5 komentárov / 
33 lajkov
Sme na návšteve u Zuzany Polckovej zo značky Zuzkina dielňa, ktorá spoločne so svojím otcom Braňom vyrába autorské drevené lampášiky, servírovacie podnosy, lopáre či tácky. Ich tvorba spája zručnosť stolára a cit pre detail. Najradšej pracujú s drevom, z ktorého vznikajú kúsky s dušou – dekorácie, ktoré sprevádzajú bežné dni, tvoria atmosféru domova a stávajú sa spomienkami odovzdávanými ďalej. Zuzkina dielňa sa stala jednou z výherných značiek našej súťaže Výťah 2025 a my sme boli zvedaví, ako jej produkty vznikajú.
Za Zuzkou sme pricestovali do dedinky Macov, kúsok od Bratislavy. Privítala nás so širokým úsmevom v ich malebnom rodinnom domčeku. Ani sme nestihli vkročiť a už sme na krbe videli prvý rodinný lampášik - jej bestseller. Pohostenie naservírované na podnosoch a lopároch nás opäť presvedčilo o srdečnosti predajcov zo SAShE. Rozhovor so Zuzkou plynul prirodzene – s pokorou, humorom a nadšením, aká sa odráža aj v jej tvorbe. Veď sa začítajte a posúďte sami.
Zuzi, ako začal príbeh tvojej značky?
V tomto som úplný stereotyp a začala som, ako inak, na materskej dovolenke, keď som už potrebovala popri dcérke robiť aj niečo iné. Zároveň bolo pre mňa silnou motiváciou aj to, že som sa v predchádzajúcom zamestnaní vo sfére platobných kariet vôbec nevidela. Vedela som, že sa k tejto práci nechcem vrátiť a preto som hľadala cestu, ako zostať doma a mať príjem.
Keďže môj ocino staval drevostavby, zostávalo u neho množstvo dosiek, drievok a hranolov, z ktorých vznikali moje prvé domčekové výrobky a lopáriky.
Časom ma však začali bolievať ruky a preto mi začal pomáhať s pílením. Po zoznámení sa s mojimi pracovnými postupmi a kvalitou práce usúdil, že túto časť tvorby prevezme radšej on. Vtedy sa oficiálne stal členom značky. Ako strojár nemal problém zostaviť CNC frézu a výrobky do kuchyne vyrába výlučne už iba on. Mne zostala kreatívna časť, vymýšľanie dizajnov, ich fotenie a samozrejme marketing.
Prácu s drevom ste si teda s ocinom rozdelili. Avšak vieme, že vás delí 300 kilometrov. Ako zvládate menežovať tento pracovný vzťah na diaľku?
Je to veľká výzva. Keď prídem k rodičom, u ocina v dielni trávime hodiny brainstormingom. Za jeden víkend urobíme väčší posun ako za celý mesiac cez videohovory. Našťastie, bežné fungovanie už máme teraz celkom dobre nastavené, no trvalo mesiace, kým sme si našli cestu, aby nevznikali zbytočné chyby v komunikácii z dôvodu našej vzdialenosti.
Ako vyzerá vaša rodinná spolupráca? Kto má čo na starosti?
Ja som „hlavou“ a „tvárou“ značky. Všetky kolekcie, nápady, siete aj marketing riešim ja. Lampášiky a dekorácie robím väčšinou sama, maľujem a robím detaily.
Ocino zastrešuje prácu s drevom, je technický typ a zároveň má neskutočnú hlavu na programovanie strojov. Dizajny vytvára od úplnej nuly podľa mojich nákresov na papieri.
Tvoja značka sa dostala do TOP 3 v našej súťaži Výťah 2025. Ako hodnotíš túto skúsenosť? Čo všetko ti to dalo?
Už roky som sledovala SAShE Výťah a tajne túžila byť raz vybraná. No až tento rok som cítila, že by to mohlo vyjsť, že na to naša tvorba má a prihlásila som sa. Dostať spätnú väzbu a pohľad odborníka a tiež redakcie na našu značku bola veľká pomoc. Nezainteresovaný a nestranný pohľad je naozaj na nezaplatenie.
Zároveň mi to dodalo motiváciu ďalej značku rozvíjať, aj keď je to vystúpenie z komfortu. No povedala som si, že si vezmem rady k srdcu a využijem všetko naplno.
Vnímaš, že zapracované pokyny a odporúčania od Juraja Kováča mali zmysel?
Keď som Jurajovi na konzultácii povedala o vízii našej značky a mojich lampášikov, povedal mi, že nič z toho, čo mu hovorím, na eshope, ani v mojej SAShE galérii, nevidí. Vôbec som si neuvedomovala, že to, čo je za mojou tvorbou, nedávam dostatočne „von do sveta“.
Bolo to pre mňa veľké prebudenie, že niekedy je človek sám slepý voči úplným samozrejmostiam - ako napríklad fotky svietiaceho lampášika. Tie som nikde nemala, nakoľko všetky moje lampášiky som fotila pri dennom svetle.
Si aktívna aj na sociálnych sieťach a nejedno tvoje “reelsko” nabralo vysoké čísla. Vysvetľuješ cez ne ľuďom, aby podporovali poctivú slovenskú tvorbu a nenakupovali lacné dekorácie v reťazcoch. Aké máš na to ohlasy? Objavujú sa aj “hejty” na túto tému?
Väčšina ohlasov je pozitívna. Ja verím, že na Slovensku je silná skupina ľudí, ktorí si uvedomujú ako naše spotrebiteľské rozhodnutia ovplyvňujú prostredie okolo nás. No, priznám sa, že som dostala aj vulgárne komentáre a „hejty“, čo si stále beriem dosť osobne. Niekedy práve z tohto dôvodu dávam svoje názory najavo menej, hoci by som o tejto téme vedela veľmi vášnivo rozprávať.
Účinkuješ v relácii “Postav dom, zasaď strom”. Čo ťa na natáčaní najviac baví a čo najčastejšie vyrábate?
Relácia je hobby magazínom pre kutilov a tak vyberáme aj projekty, ktoré si môžu diváci doma vyrobiť sami. Je to teda úplne niečo iné ako bežne vyrábame. Účinkovanie v relácii beriem ako príjemné spestrenie práce, nakoľko mi niekedy chýba kontakt s ľuďmi, keďže predávame iba online. Štáb je úžasný, ohlasy na reláciu tiež a ja sa vždy veľmi teším, keď ma oslovia.
Čo ťa na práci s drevom najviac fascinuje?
Ja si najviac na práci s drevom cením, že je to materiál, ktorý sa dá recyklovať, upcyklovať a má potenciál slúžiť roky, dokonca aj viacerým generáciám. Pre mňa je to materiál s dušou, charakterom a vie rozprávať príbehy.
V tvojej dielni vidíme kovovú vaňu plnú drievok a odrezkov. Odkiaľ pochádza drevo, s ktorým s ocinom pracujete? Si ten typ, ktorý sa snaží využiť každý kúsok?
Kovová vaňa je od starkej môjho manžela a s láskou si v nej odkladám každý odrezok dreva. Mám problém vyhodiť aj ten najmenší kúsok a väčšine nájdem využitie hlavne v lampášikoch.
No vzhľadom na množstvo dreva, ktoré potrebujeme, pracujeme s drevom od dodávateľov. Avšak pri tvorbe našich dizajnov myslíme na to, aby sme minimalizovali odpad. Naše lopáre majú svoj špecifický tvar. Dôvodom je, že na umiestnenie dvoch výrobkov oproti sebe vo fréze využijeme úplne celú dosku. Sú teda bezodpadové.
S akými druhmi dreva pracujete a ako ich ošetrujete, aby mohli byť používané na servírovanie jedla?
Výrobky do kuchyne vyrábame výlučne z masívneho dubu, je to náš obľúbený druh dreva, je pevný, trvácny a navyše má krásny prirodzený odtieň. Ten pozdvihujeme už len ľanovým olejom s atestom na styk s potravinami, preto sú naše výrobky vhodné aj na priame servírovanie jedla.
Ak máme od teba nejaký lopár alebo podnos, ako by sme sa mali o neho starať?
Starostlivosť o naše drevené výrobky je skutočne jednoduchá, nemusíte sa ničoho báť. Tu sú moje 3 tipy:
Umývať výlučne len ručne, žiadna umývačka riadu. Po umytí ihneď osušiť, aby na dreve nevznikla pleseň, ak by boli dlho namočené vo vode.
Raz za pár mesiacov vieme podnos či lopár ošetriť obyčajným panenským olivovým olejom. Stačí ho handričkou votrieť do povrchu. Na toto sa názory líšia a mnoho profesionálov odporúča iba originálne oleje na drevo (ako používame aj my), no z vlastnej skúsenosti viem, že na domáce ošetrenie je olivový olej úplne v poriadku a nemusíte kupovať iný.
Ak je lopár po častom krájaní už veľmi drsný, stačí vám obyčajný brúsny papier za pár centov (zrnitosť P240 a viac), ktorým ručne povrch obrúsite a ošetrite olejom. Lopár tak bude opäť krásne hladký.
V tvojej galérii občasne vidíme aj keramiku. Prečo práve táto technika?
Keď som začala pracovať s drevom, prišla som o svoje hobby. Ako kreatívny človek som, samozrejme, hľadala aj kreatívne hobby a vyhrala silná túžba vyskúšať keramiku. A keďže môj muž o mne hovorí, že čo chytím do ruky, to mi ide, tak sme rovno kúpili pec, bez akejkoľvek skúsenosti s hlinou. Našťastie, budem asi v keramike prirodzený talent (s humorom samozrejme), ale práca s hlinou ma veľmi baví.
Nemám však v pláne venovať sa keramike vo veľkom, kúsky do galérie pridávam len pre radosť a spestrenie. Avšak za kúpou pece bol aj dôležitejší dôvod a to, že som chcela pozdvihnúť moje lampášiky a budúci rok chcem do nich zapracovať aj keramické prvky.
Čo vnímaš ako najväčšiu pridanú hodnotu vašich výrobkov?
Keď som vymýšľala môj prvý lampášik, vedela som, že chcem vytvoriť niečo pre celú rodinu. Viem, že lampášik si kúpi žena, mama či stará mama. A chcela som, aby bol aj pre ňu niečo, čo nebude infantilné, ale vkusné, čisté a jemné.
No zároveň, my mamy chceme potešiť svoje deti či vnúčatá a tak som chcela, aby boli lampášiky aj hravé a mohli ich malé oči skúmať. Možno to bude ich malá spomienka na spoločné okamihy. Ja si tak pamätám vianočné gule s vlakom u starých rodičov, ktoré mám teraz u seba. Mojim malým prianím je, aby aj z môjho lampášika bol raz predmet, ktorý niekto bude chcieť zdediť so spomienkou na svojich rodičov, či starých rodičov.
Čo by si chcela, aby ľudia cítili, keď po prvýkrát zažnú svoj lampášik alebo naservírujú jedlo do vášho podnosu?
Aby si uvedomili, že tie obyčajné dni a čas s rodinou sú tie najvzácnejšie. Aby si dovolili spomaliť a obklopovali sa krásou každý deň, lebo život netrvá večne. Verím, že pri našich lampášikoch prežijú mnoho takých „obyčajných“ chvíľ a tie v ňom budú neskôr zapísané.
Zuzka, ďakujeme ti za rozhovor a za celú redakciu SAShE ti želám, nech sa ti darí.
Článok pripravili: Katarína Peterová a Terézia Popelková
Kam ďalej? Prečítajte si aj ďalší článok zo seriálu Na návšteve:
Viac článkov zo seriálu Na návšteve
Zuzkina_dielna Ďakujem veľmi veľmi pekne, bolo mi cťou a radosťou vás u mňa privítať :)
ZajezovskyMed Úžasné Zuzi
Zuzkina_dielna Dakujem velmi pekne :)
SYNAE Zuzka, nádherné. Gratulujem!
Zuzkina_dielna Ďakujem veľmi pekne Evka :)
V žurnáli sú spomínané:
7 11
9
1 9
8
8 7
7Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
© SAShE.sk 2009 - 2025
