Žurnál+

POHAN - Ľan inšpirovaný tradíciami

P
SAShE.sk992 predaných ks, 545 hodnotení

SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2024-06-23 11:02:53 /  6 komentárov / 68 lajkov

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

 

 

Značka Pohan je dokonalým spojením prírodných materiálov a dizajnu, ktoré už na prvé počutie evokuje dávne tradície. Jej neodmysliteľnou súčasťou je Ivan Štosel, zakladateľ značky, ktorému záleží na tom, aby neupadli do zabudnutia a aby sa vrátili do bežného života (aj materiály, aj tradície). Ivan so svojou rodinou založil značku ľanového oblečenia, ktoré je originálne nielen svojou jednoduchosťou, ale hlavne výnimočné svojim prevedením.

Za Ivanom sme sa v jeden príjemný jarný deň vydali do Nitry. Správne načasovanie návštevy nám dovolilo nahliadnuť do nových, čerstvo otvorených priestorov na Štefánikovej ulici. Dostalo sa nám láskavého a vrúcneho privítania, vďaka čomu sme spoznali tú pravú podstatu značky, akou začínala a akou vždy bola. Ale čo presne tým myslíme, sa dočítate v rozhovore, ktorý je viac ako len inšpiratívny.

 

 

 

Ivan, aj napriek tomu, že som chcela vymyslieť kreatívnejšiu prvú otázku, zvedavosť mi nedá. Aký je príbeh vašej značky?

Úplný prvopočiatok toho celého nášho príbehu je, ako som išiel pomáhať kamarátovmu strýkovi. Bol starožitník a potreboval poprenášať nejaké skrine. Za pomoc mi ponúkol rolku starej, ručne utkanej látky. Keď som ju zbadal, povedal som si, že by z toho bola božská bohatierska košeľa. Poprosil som manželku, či by mi ju neušila, ale ona mala vtedy ešte taký starý, šliapací šijací stroj a vraj by si ho kvôli hrúbke látky rozladila. Keďže som doma nepochodil, oslovil som kamarátovu sestru, ktorá bola krajčírka. Ona mi moju predstavu splnila.

 

 

 

A z akého bola materiálu?

Bola z konopy a tú košeľu som nosil s úplným nadšením! Neviem to opísať, ale ten materiál bol niečo ako energetické brnenie. Veľmi príjemne som sa v nej cítil. Každý, kto tú košeľu na mne videl, tak bol zvedavý, odkiaľ ju mám, že by tiež takú chcel. Dával som ju ľuďom vyskúšať a rozprával jej príbeh. Potom som si uvedomil, že tú košeľu som nosil už aj vyše týždňa a vôbec nepáchla ako bežné veci. A pritom som dosť robil aj fyzicky a niekoľkokrát sa spotil. Všetko som to rozprával svojej manželke a švagrinke Miške. A Miška vtedy povedala, že keď to tí ľudia chcú, tak im to teda dajme. Takto to vzniklo, zrodila sa myšlienka vytvoriť značku, ktorá bude šiť odevy z prírodných materiálov.

Začali sme zháňať látky a rozlišovať, čo je ľan, konopa a žihľava. Tieto tri vlákna sú si veľmi podobné, odlišujú sa len štruktúrou. Konopinu bolo vtedy veľmi komplikované zohnať a bola veľmi drahá. Vlastne stále má vysokú cenu. Chceli sme to ľuďom ponúknuť čo najvýhodnejšie a ľan bol dostupnejší. Začali sme šiť a vytvorili tak prvú kolekciu.

Tá košeľa inak doteraz visí u nás v predajni Pohan, zarámovaná, lebo práve ona odštartovala celú našu značku.

 

 

Ako dlho už ako značka fungujete?

Je to asi 15 alebo 16 rokov.

 

A ako vznikol názov Pohan?

Ja som bol od narodenia taký anarchista, pankáč, rebel. Vždy som išiel proti systému a proti prúdu. Slovo Pohan je kombinácia toho anarchistu, s nejakým roduverným človekom vo mne. Spojil som dva svetonázory, ktoré sa v podstate nedajú spojiť a skĺbil som ich do jedného slova a je to Pohan. Je to niekto, kto si ide svojou vlastnou cestou, bez toho, aby niekomu ubližoval. A sme napojení na to rodné duchovno, ktoré máme v sebe. Čiže na tú rodovú a bunkovú pamäť, na to, čo robili naši predkovia, z čoho vyrastali. Našou prácou sa vraciame k prírode. Pre mňa je toto veľmi krásne skĺbenie.

Ako sme sedeli a vymýšľali názov – prvý nápad bol volať sa Holúbä – ale zo mňa vystrelilo, že sa budeme volať Pohan. Lebo je to krátke, rebelské, trefné a hlavne je to tá pripomienka k našej histórii a niečo, čo si budeme robiť po svojom. Aj vďaka tomu názvu sme naštartovali smerovanie značky.

 

 

 

Aj z marketingového hľadiska je dosť dobre zapamätateľný. A pre niekoho aj pichľavý trošičku. My sme tu pre všetkých. Máme veľmi krásne zážitky s rehoľnými sestrami, ktoré si u nás nakupujú ľanové oblečenie, keď idú do kúpeľov. My nemáme nič spoločné s nijakým náboženstvom, naše smerovanie je skôr etnické a etické smerom k prírode. Aby tá naša Zem nebola zahltená rýchlymi odevmi, ale naopak, aby si ľudia nakupovali také veci, ktoré vydržia roky rokúce. A ja zo svojej skúsenosti viem, že sa to dá.

 

Aké boli prvé skúsenosti s predajom? Prvý trh alebo webová stránka?

Náš prvý trh bol pre jednu farmaceutickú spoločnosť, ktorá organizovala pre svoje lekárne a klientov posedenie, v rámci ktorého mali byť nejaké remeselné trhy.

Pochopiteľne, bola to bohatá spoločnosť, tak nám tuším aj zaplatila nejakých pár korún na to, aby sme tam vôbec prišli. Tak už sme mali zárobok na cestu. Vtedy sme brávali so sebou všetky naše 4 deti a našťastie tam bolo všetko jedlo aj občerstvenie grátis. Myslím, že sme predali len nejakú jednu košeľu. (smiech) Ale nakoplo nás to, lebo ľudia o nás začali hovoriť.

Druhá akcia bola tu, u nás, v Nitre na Cyrilo-metodských slávnostiach. Pamätám si, že stánok som pozbúchal z takých dlhých agátových konárov a na starú konopinu som čiernou fixkou napísal POHAN. To bol náš veľký friumf. Pamätám si, ako mi Miška volala, či som už niečo predal. A ja som s nadšením povedal, že ešte nie, ale už dvakrát skoro áno! (smiech) Ako som to dopovedal, tak začali prichádzať zákazníci a všetko sme vypredali. Dokonca sa mi podarili aj nejaké objednávky na zákazku.

To boli naše začiatky. Žiadne sociálne siete. Mali sme len veľmi jednoduchý web so základnými informáciami o nás. Náš prím bol chodievať za ľuďmi, stretávať sa s nimi, rozprávať sa a vymieňať si energie. Asi prvých 5 rokov sme mali aj naše zamestnania a značka bola iba hobby. Keď prišiel moment, že je toho už dosť, povedali sme si, že: „buď – alebo“. A my sme si vybrali to alebo.

 

 

 

Za ten čas, čo ste na trhu sa vaša značka musela vyvíjať. Aj keď ste povedali, že ste to vždy robili tak, ako ste cítili. Ale predsa, ako vás tých 15 rokov vyformovalo?

V mnohom nás vyformovali zákazníci. Často si vypýtali, či by sa nedalo niečo takéto alebo takéto. My sme len hľadali prieniky, vždy sme sa obzerali okolo seba, že čo sa tu dá potenciálne využiť a kde vidíme nejakú cestu. Samozrejme, bolo veľa omylov, ale aj úspechov. Tých úspechov bolo viacej, vďakabohu.

Vždy sme prihliadali na to, čo si zákazníci želajú. Nedržali sme sa žiadnych trendov, len toho, čo sa páči nám. Išli sme po jednoduchosti a čistote. Aby to bolo o tom, že naše oblečenie bude príjemné, vzdušné, aby dávalo voľnosť a zároveň nikoho neobmedzovalo.

 

 

 

Vnímali ste aj, že práve takéto kúsky chýbali na trhu? Alebo týmto ste sa vôbec nezaoberali? Bolo možné pred tými 15 rokmi kúpiť ľanové oblečenie?

V tom čase chýbalo na trhu všetko, čo sa týkalo ľanu. My sme si vybrali prírodné materiály ako náš hlavný materiál, ale ešte sme nemali dnešné strihy. Na začiatku sme šili najmä pre ľudí, ktorí chceli byť dobovo oblečení. Vychádzali sme najmä z tých strihov a inšpirovali sa v tomto smere.

Dnes je už omnoho viac ľanových značiek a každá má svoj štýl. Každý je jedinečný, čo je super! My, našou produkciou ponúkame jednoduchosť, čistý prírodný materiál a maximálnu lokálnosť, ako to len ide. Ja radšej podporím svojho najbližšieho suseda, ktorý robí to, čo potrebujem, ako dovážať z Číny a Indie. My máme ľan z Moravy a Poľska a konopu z Transylvánie, čo je 600 km od nás.

Všetkých dodávateľov poznám osobne. Mať dobré vzťahy s dodávateľmi považujem za to najdôležitejšie. To ma naučil môj nagypapa (prekl. dedko), ktorý bol obchodníkom pre Jednotu. Na konci každého roku chodil a dával dary svojim dodávateľom. Bol im vďačný za spoluprácu a že mu dodávajú tovar. To sa vo mne zakorenilo, preto mám veľmi dobrý vzťah s každým svojim dodávateľom. Navštívil som ich výrobu, videl ako fungujú. Nehľadal som toho najlacnejšieho, ale toho, s ktorým budem môcť kráčať dlhé roky.

 

 

Keď zapichnem kružidlo, kde bývam a do 500 km urobím kruh, tak tam by mal byť môj dodávateľ. Nám sa to darí, teda až na tú konopu, ktorá je 600 km. Ale navštívil som výrobňu, videl role, kde sa pestuje a za akých podmienok, aj mašiny, ktoré ju spracovávajú. To ma neskutočne fascinuje.

Slovensko bolo kedysi konopiarska a ľanová veľmoc. Pestovali sa tu hektére a hektáre ľanu aj konopy, aj sme to vedeli spracovať. Tu neďaleko od nás boli konopiarske závody, v Kežmarku zase Tatraľan. Žiaľ, po Nežnej revolúcii nám to nežne zobrali a výroba postupne zanikala. Bolo by komplikované ju obnoviť, ale nie nereálne. Oboje sú predsa naše rastlinky.

Momentálne je na Slovensku nasiateho len 3000 hektárov ľanu alebo konope. Je to veľmi málo a aj to je len na potravinárske účely. Najväčší problém je v ich spracovaní. Aby sme vyrobili látku a metráž, potrebujeme na to 17 krokov výroby. A nám chýbajú prvé štyri, tie najdôležitejšie - od zožatia po česance, čiže zber, pranie, volchovanie a česanie. Od tých štyroch už vieme vyrobiť priadzu, utkať ju a materiál upraviť.

Vďakabohu, toto si podržali Česko a Morava, Čierna Hora v Poľsku, či v Maďarsku Hungariolen. Veľmi držím palce všetkým, ktorý sa tomu venujú, lebo všetko sú to výnimočné rastliny, ktoré nám vedia veľmi uľahčiť život.

 

 

 

Ďakujeme za túto edukatívnu vsuvku, ako nadšenkyni materiálov sa to skvele počúvalo a musím povedať, že k takýmto informáciam sa dostáva celkom ťažko, ak nie ste pri zdroji.

S radosťou, ľan, konope a žihľava majú veľký potenciál. Nič nepotrebujú, žiadne postreky. Len ich nechať žiť a oni budú rásť. Je to naše, pôvodné. Aspoň s našou značkou sa snažíme k tomu vracať a ukazovať ľuďom, že sa to dá.

 

Ako sme už spomenuli, za ten čas vyrástlo na Slovensku mnoho značiek, ktoré pracujú tiež s ľanom, ako hlavným materiálom. Aký bol pre vás „recept na úspech“, aby vám zákazníci zostali verní?

My žijeme to, čo robíme. Viacerí nám už povedali, že z našej značky cítiť úprimnosť a pravdivosť. Netušil som, že toto bude pre ľudí tak dôležité, ale tým, že my si to naozaj robíme tak, ako chceme, ako to cítime, tak je to také pravdivé. Razili sme si svoju cestu, nesledovali trendy a vyrábali odevy s maximálnou precíznosťou, chovali sme sa k nim ako k bábätkám.
Pamätám si, že raz nám prišla látka od dodávateľa a bola dosť nedôsledne poskladaná v nejakej krabici. Keď to zbadala Janka, moja manželka, vraj jej normálne stislo hrdlo, vytlačili sa slzy, že ako sa niekto môže správať k tomuto materiálu. Zavolala dodávateľovi, že to bol poslednýkrát, čo nám materiál poslali v takomto stave.

Myslím, že ľudia cítia, že sa ku všetkému správame s úctou. Marketingom sa dá ľahko ohúriť, to vie urobiť každý, ale je to chvíľkové. Skrátka, tú pravdu ľudia cítia a vidia. Že všetko robíme s radosťou, vášňou a že sme v tom celá rodina.

 

 

 

Pekne ste mi nahrali na ďalšiu otázku, lebo pod mnohé články sa podpisujete ako „Pohan rodina“. Kto je Pohan rodina? Kto ju všetko tvorí?

Základ som ja, Ivan, moja manželka Janka a jej sestra Miška, moja švagrinka. My traja sme založili túto značku. Ja som tvár našej značky, keďže najviac komunikujem so zákazníkmi cez sociálne siete, aj na trhoch. Zároveň som aj technický úsek, keď treba niečo opraviť – ja opravím alebo zabezpečím. Janka má na starosti výrobu a manažuje našu šijaciu dielňu. Miška je alfa a omega, manažérka celej firmy.

Od začiatku boli prirodzenou súčasťou aj naše deti. Naša dcéra Alex s nami fungovala odkedy skončila školu. Druhá dcéra Sára pre nás fotí a pomáha Janke s dizajnom strihov. Ďalej je tu Miškin syn Kubko, ktorý má na starosti predajňu a technické záležitosti, spolu s jeho priateľkou Baškou.

A potom je tu naša babka, mamina Janky a Mišky, ktorá okrem toho, že je náš veľký fanúšik, robí aj neskutočne krásne a precízne výšivky. Keď chce zákazník alebo zákazníčka ozdobiť veci nejakým vzorom, naša babka to berie do svojich rúk. Ľudia sú z toho nadšení a ona to veľmi rada robí.

Toto je naša pokrvná rodina, ale časom sa Pohan rozrástol o ďalších priateľov, ktorí s nami spolupracujú, napríklad naše panie krajčírky, či pani modelárka strihov. Ak by som všetkých zrátal, tak celá „Pohan rodina“ tvorí 13 - 14 členov, ktorí sú priamo zainteresovaní v našej značke.

 

 

 

Svojou značkou spájate aj veľmi peknú komunitu ľudí. Kto sú vaši zákazníci? Ako by ste ich charakterizovali?

Všetci. Nie sme vyhranení pre nejakú konkrétnu skupinu ľudí. Štatistiky na FB ukazujú, že 70% sú to práve ženy, ktoré ale nakupujú aj mužské veci. Škála je tam od 18 do 70 rokov.
Do roku 2020 sme to boli my, ktorí chodili za našimi zákazníkmi. Tieto naše cesty po festivaloch a podujatiach sme nazvali Pohan na cestách. My sme boli tí nomádi, ktorí stále cestovali, ktorí v piatok naložili auto a v nedeľu sa prázdni vrátili. My sme bolí tí, ktorí vyvíjali energiu a chodili sa prezentovať. Dali sme si vyrobiť pečiatku a na obyčajné papieriky sme tlačili logo firmy s webovou stránkou. Tieto vizitky sme dávali každému zákazníkovi osobne a ak si práve nevedel niečo vybrať, našiel nás na našom internetovom obchode. Ten bol vtedy ale veľmi jednoduchý.

Raz ma zavolali odprezentovať našu značku na jedno školenie pre začínajúcich živnostníkov. Boli sme tam traja z rôznych odvetví. Jeden z nás bol aj Tomáš, chalan, ktorý hovoril o tom, aký je dôležitý internetový marketing a propagácia cez sociálne siete. Že ako je to dôležité a bez toho sa nedá fungovať. A potom som vystúpil ja, ktorý všetko, čo Tomáš predo mnou povedal, vyvrátil. Boli sme vtedy 10 rokov na trhu a do reklamy sme zainvestovali 0 €. Tvrdil som, že je to hlúposť a vyzýval poslucháčov, aby chodili za ľuďmi, rozprávali sa s nimi a dali si záležať, ako sa s nimi cítia. Vtedy som netušil, že nemám pravdu, ale nám to tak proste fungovalo. Kým neprišiel rok 2020 a my sme museli zostať doma.

 

 

Vtedy som mu zavolal a on mi zdvihol so slovami: „No, čakal som, kedy sa mi ozveš, kamarát.“ Vo všetkom mal pravdu a musel som sa mu ospravedlniť. Obaja sme mali iný pohľad a oba nám fungovali. Bola to dobrá škola aj pre mňa, aj pre neho. Pomohol nám naštartovať marketing a sociálne siete a po 3 až 4 mesiacov sme videli, že to má svoj osoh. Dokonca sa nám pozrel aj na vyhľadávanie. Zistili sme, že za tie roky k nám nikto na web neprišiel, že by hľadal „ľanová košeľa“ alebo „ľanové šaty“. V 99% prípadoch všetci hľadali kľúčové slovo „Pohan“. Vďaka tomu sme zistili, že sa vyplatilo rozdávať tie vizitky a chodiť medzi ľudí.

Dnes sa stále držíme toho, že chodievame za ľuďmi. Ale odkedy sme vytvorili predajňu, chodia aj oni za nami. Milujeme, keď k nám príde budúci manželský pár a chcú, aby sme im ušili ľanové svadobné outfity. Je ich stále viac a viac a nás to veľmi teší.

 

 

 

Áno, v tej predajni sa práve nachádzame. Kedy a prečo prišiel impulz otvoriť si kamenné miesto? Aký bol vývoj všetkých tých udalostí?

Aj my sme začínali tak, že sme mali všetko doma. Vnímali sme však, že je to narušenie súkromia a chceli sme niečo reprezentatívnejšie. Skúsili sme pár priestorov a nakoniec sme si prenajali túto miestnosť vedľa ako vzorkovú predajňu. To bolo tak šesť – sedem rokov dozadu. Fungovali sme s externými paniami krajčírkami, ktoré sme mali roztrúsené po celom Slovensku. Bolo to veľmi neefektívne, hlavne časovo a logisticky a chceli sme výrobu scentralizovať. Rok 2019 bol taký zlomový, videli sme, že máme potenciál, mali sme krásny progres a boli sme nakopnutí sa rozšíriť.

Raz som prišiel do jednej výrobne v dedinke Bardoňovo, čo je okres Nové Zámky. Hľadali sme vtedy ďalšie kapacity na výrobu. Staršia pani majiteľka mi však povedala, že nechce nás sklamať, ale že už 3 roky to tam chce zatvoriť, lebo už nevládze a nemá to kto po nej prevziať. To bol pre nás veľký impulz a zaujímavé riešenie. Rozhodli sme sa tú dielňu odkúpiť, nechať tam všetkých zamestnancov a pokračovať s našou značkou. Bolo to dobré rozhodnutie a veľmi sme sa z toho tešili.

Len prišiel rok 2020 a ako sme dielňu dokončovali, prišlo obdobie covidu. Nebolo nám všetko jedno a aj sme si mysleli, že skončíme. No zvládli sme to, hoci tie roky po tom boli dosť tvrdé, čo sa podnikania týka. Nedávno nám prišla možnosť vzorkovú predajňu rozšíriť o vedľajšie priestory, kde práve teraz sedíme a ktoré ešte dokončujeme.

 

 

 

Ako teda dnes fungujete s reklamou a do akej miery využívate sociálne siete?

Rozdelil by som to do dvoch bubliniek. Máme našu webovú stránku, stránku na SAShE, kde fungujeme už niekoľko rokov, Etsy, aby sme mohli ísť aj za hranice Slovenska a už aj našu predajničku v Nitre. To má všetko väčšinou na starosti Miška. Raz za mesiac posielame newsletter našim zákazníkom, aby boli informovaní o novinkách a kde môžu Pohana na cestách stretnúť.

Potom sú tu sociálne siete, hlavne Facebook, Instagram a YouTube, ktoré sa snažím spravovať ja. Veľa som sa učil a školil, ako ich používať a dnes už vytváram, pridávam aj plánujem príspevky, radím sa s mojimi marketingovými guru a nechávam si poradiť. Chcel som sa to naučiť a aspoň sčasti prirodzene preniesť našu energiu do online sveta.

 

 

 

Vo vašej ponuke vidíme veľa tradičných, či nadčasových strihov – práve tie máme v našich šatníkoch všetci najradšej. Ako často však prinášate novinky a kolekcie?

Nové kolekcie a novinky pridávame dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Niekedy sa stane, že niečo sa nestihne nafotiť na jar, tak to príde v priebehu leta. Neberieme to tak prísne ako veľké značky, čo stihneme, stihneme, čo nie, dáme von neskôr. V novinkách sa objavujú aj nové strihy, aj strihy, ktoré nejakým spôsobom upravíme, a samozrejme, aj nové farby.

Tvorba strihov je taká kolektívna práca nás všetkých. Všetci sa navzájom počúvame a ak je ten stojačik príliš veľký, alebo sa príliš otvára, pýtame sa našej pani modelárky, čo by sa s tým dalo spraviť. Tá nám vie vytvoriť strihy aj na základe skíc, ktoré si nakreslia dievčatá. Najprv sa vytvorí prototyp a ten sa následne skúša a prerába, kým to nie je úplne dokonalé.

 

 

 

Dočítala som sa, že máte aj svoje občianske združenie Bimbula a projekt Zemček. Poviete mi o tom viac? Ako sa vám to podarilo prepojiť so značkou?

Ako občianske združenie Bimbula sme chceli ukázať ľuďom návrat k tradíciám, k tradičným remeslám, hodnotám a materiálom – hline, ľanu, vode. V rámci OZ vznikla aj značka Pohan, ale ako začala rásť, osamostatnila sa a vznikla z nej eseročka. Bimbula ale zostala a nejakých 7 rokov vzad sme v manželkou kúpili dom za našim domom na konci ulice. Bol to starý hlinený dom s roľami a povedali sme si, že ak padne, tak padne a aspoň budeme mať priestor tam niečo chovať alebo pestovať.

Keď sme prvýkrát do toho domu vošli, síce bolo cítiť zatuchlinu a vidieť popraskané steny, ale rozhodli sme sa, že ho predsa nejako upraceme a opravíme. K tomu máme celá rodina veľmi blízko, sme blázni do rekonštruovania. Ten dom mal potenciál, bol postavený z nabíjanej hliny a ako som začal určité časti rozoberať, všimol som si, že rohy sú poprepájané viničným rievičím. Podľa informácii, ktoré sme o ňom mali to bol paholkovský dom postavený zo zeme. A tak sme ho nazvali Zemček – domček zo zeme.

Začali sme tam organizovať Slávnosti na Zemčeku, ktoré sú vždy plné zábavy, tanca, hudby, piknikov, bubnovačky a kúpania v jazere. Tú rolu sme premenili na takú oázu, nasadili sme tam stromy, na trávnik sa chodia pásť naše ovečky, okolo jazera, ktoré sme tam vytvorili, sa nasťahovalo veľa vtákov. Tohtoročné slávnosti sme mali už na prelome mája a júna, ale v septembri si ich zopakujeme opäť, takže všetkých srdečne pozývame.

Ani sme nevedeli ako, zrazu sme robili veci zo srdca, prerobili celý ten priestor a vytvorili zase niečo pre ľudí. Je to bezpečný priestor pre každého milujúceho harmóniu a prírodu okolo seba. Zemček je možné si aj prenajať či zapožičať, ak niekto potrebuje priestor na nejaký kurz alebo cvičenie. Odporúčam skúsiť si noc v Zemčeku, je to veľký zážitok spať v čistom prírodnom materiáli okolo seba. Je to také isté, ako keď spíte v ľanových obliečkach.

 

 

Ivan, ďakujem, aj za našich čitateľov, že ste nám vyrozprávali váš inšpiratívny príbeh. Želáme vám všetko dobré a veľa spokojných zákazníkov! 

Drahí čitatelia, záverom tohto článku vám chceme prezradiť, že septembrové SAShE v Tržnici vzdá hold práve ľanu a bude hlavnou témou celého podujatia. V spolupráci s ÚĽUV-om pre vás pripravujeme bohatý ľanový program.

Tešíme sa na vás!

Komentáre

ROMANTIC úžasný žurnál, môj obdiv a prajem mnoho mnoho spokojných zákazníkov. Ľubka

2024-06-19 11:24:431x

shabby.romantic Veľmi zaujímavé a aj poučné čítanie. Skvelá ukážka toho, aké dôležité je počúvať zákazníkov. Nech sa vám naďalej darí v tom čo robíte. Robíte to skvele!

2024-06-20 11:34:331x

hrudkova Perfektný článok aj fotky! Ten pán sa k značke neskutočne hodí :DDD a ich šaty nosím veľmi rada.

2024-06-20 13:13:591x

mimize krasna stylova predajna, velmi sympaticky pán a krasny produkt, radost pozerat. velmi vam drzim palce a prajem zo srdca vela vela spokojnych zakaznikov a uspechov :)

2024-06-20 13:42:461x

Svetielka Krásny článok, inšpiratívna značka s úžasnými materiálmi, máme od vás košeľu kúpenú na jarmoku v Kremnici, je skvelá, veľmi vám držím palce a prajem veľa spokojných zákazníkov.

2024-06-21 16:24:571x

Alatyr Nech sa Vám darí aj naďalej, srdečne pozdravujeme!

2024-06-24 21:14:46
Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

Vecičky nájdete

V žurnáli sú spomínané:

 - Ľanové pyžamko - 16192201_Ľanové pyžamko by Pohan
 Páči sa 83 ľudom
86 €
 - Konopná košeľa Mojmír - 12756227_Konopná košeľa Mojmír by Pohan
 Páči sa 50 ľudom
120 €
 - Ľanová blúzka Olena biela - 15661253_Ľanová blúzka Olena biela by Pohan
 Páči sa 38 ľudom
69 €
 - Ľanové nohavice Bela - 16605504_Ľanové nohavice Bela by Pohan
 Páči sa 29 ľudom
87 €
 - Konopná tunika Dúbravka oranžová - 16619645_Konopná tunika Dúbravka oranžová by Pohan
 Páči sa 36 ľudom
86 €

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »