Poďte s nami na návštevu k Patricii Richterovej, ktorá vytvorila značku ľanových bytových textílií Shabby Romantic. Jej láska k tomuto materiálu ju inšpirovala začať šiť obrusy, závesy, či obliečky, ktoré si svojimi výnimočnými vlastnosťami a krásnymi vzormi získali veľké množstvo zákazníčok na SAShE. Svoju značku rozbehla z Malej Čausy a dnes nahvrhuje textílie do domovov po celom Slovensku a svoju výrobu posúva stále ďalej. Musíme vás ale varovať, po prečítaní tohto žurnálu budete mať chuť si objednať kompletnú súpravu aj s plachtami. Takže čítajte len na vlastné riziko ;)

Aký bol tvoj prvý šijací stroj?

Úplne prvý stroj, na ktorom som šila, bol šliapací stroj môjho otca. Rozhodol sa, že si ušije vlastné rifle, pretože sa vtedy nedali zohnať. Moja sestra bola krajčírka, takže trénoval na jej stroji a potom si zadovážil vlastný. Bol samouk, postupne sa naučil šiť rôzne kusy oblečenia a jednej pani dokonca ušil svadobné šaty (smiech). Na jeho stroji som sa pokúšala ušiť si sukňu, len mi nešlo zosúladiť šliapanie so šitím, látku požulo a sukňa skončila v koši.

Moju vlastnú mašinku som si kúpila až o niekoľko rokov neskôr, keď som začala vyrábať textilné vianočné ozdoby. Najprv som ich zošívala ručne, ale všetci ma presviedčali, aby som si kúpila stroj. Dva mesiace bol schovaný v skrini, lebo som sa ho bála (smiech). Až potom som sa odvážila ho vytiahnuť a začala som sa učiť. Zo začiatku mi dvanásť kusov ozdôb trvalo asi štyri hodiny… 

Aké ozdoby si šila?

Textilné. V nemeckom časopise, ktorý som si kupovala, som našla obrázok textilných vintage ozdôb. U nás vtedy boli dostať najmä slamené ozdoby a gule a mne sa látkové ozdoby veľmi zapáčili, tak som si ich skúsila ušiť. Začalo ma to veľmi baviť, tak som sa pustila do navrhovania svojich vlastných kúskov.

Veľmi sa mi zapáčil shabby štýl. Ušila som si užasné vankúše s veľkými volánmi, gombičkami a čipkou. Páčili sa mi volány a romantický štýl, preto sa moja značka volá Shabby Romantic.

Moje vankúšiky som ukázala kamarátke Darinke a tá mi povedala, že by som ich mala dať na SAShE. Nevedela som, čo SAShE je, tak mi vysvetlila, že ráno vstáva a oživuje vecičky a srdiečkuje a ja som si vravela: “Bože, toto mám robiť? Stráviť celý deň na počítači?” Ale potom ma to chytilo a aj ja som každé ráno komentovala, srdiečkovala a čítala žurnály (smiech).

Na SAShE som začala s vianočnými ozdobami, vďaka ktorým som sa dostala do povedomia. Prišla prvá zákazka, potom druhá a odrazu som šila od rána do večera. Bola do toho zapojená celá moja rodina. Na druhé Vianoce som sa chcela pripraviť, tak som oslovila moju susedku, aby mi pomáhala strihať, ja som zošívala a moja mama vypĺňala, ale to som už začala ponúkať aj iné výrobky a zase som nestíhala. S ozdobami som sa dostala medzi top predajcov, no ale potom som objavila ľan a vydala som sa trochu inou cestou.

Ľan ťa tak veľmi zaujal?

Áno, bola to láska na prvý pohľad. Objavila som ho, keď som nakupovala bavlnené látky v jednom českom e-shope. Objednala som si kúsok ľanu s levanduľovou potlačou, len tak na skúšku. Keď prišiel, tak ma to tak ohúrilo, že som ho na dva mesiace schovala do skrine a chodila som sa na neho pozerať. Vyložila som si ho a premýšľala: “Strihnem? Nestrihnem? Čo z neho spravím?” 

Ako prvú som ušila štólu na stôl, ešte stále ju mám v ponuke. Spravila som výklad, kde bola ako hlavný obrázok. Ten výklad ste mi dali na titulku a vďaka tomu sa mi začali štóly predávať. Potom som vyrobila vankúš, potom chcel niekto obrus a podsedáky a už som šila, vymýšľala a špekulovala.

Začala som zisťovať, kto túto látku vyrába a vypátrala som pani, ktorá na Slovensku zastupuje francúzskeho výrobcu látok. Zavolala som jej, či by mi nemohla poslať katalóg. Poslala mi ich celú kopu, aj na bavlnené látky, aj na ľanové. Povedala mi, že vzorky sa síce objednať dajú, ale keď si objednám látku, tak ich dostanem zadarmo, tak som sa odhodlala a objednala som tri baly, po 25 metrov. Boli neskutočne drahé a hneď poputovali hore na skriňu, aby nikto nevidel, aké drahé veci som si nakúpila. Chodila som okolo nich a nadávala som si za to, čo som urobila. Vyhodila som toľko peňazí za látky, ktovie, či ich dokážem speňažiť… Mne všetko dlho trvá, musím uvažovať a premýšľať, kým sa na niečo odhodlám. Urobím síce neuváženú vec, ale potom čakám, kým príde správny čas ju využiť.

Prečo je ľan drahší, ako bavlna?

Ľan má jedinečné vlastnosti. Je odolnejší, ako bavlna a vydrží veľmi dlho. Pranie mu prospieva, neničí sa, ale stáva sa jemnejším. Dobre sa v ňom spí, pretože v lete chladí a v zime hreje a dokáže absorbovať pot. Ten ho nezničí, ani nezafarbí. Keď ho vyperiete, veľmi rýchlo vyschne. Vyhovuje alergikom, pretože nepohlcuje prach, ale ho odpudzuje. Závesy a obliečky na sebe bežne zachytávajú množstvo prachu, ale ak sú z ľanu, tak to nie je problém. No a okrem toho je veľmi príjemný na dotyk a skvele vonia, keď sa žehlí (smiech). Milujem tú vôňu.

Máš pocit, že sa tvoje výrobky predávali ťažšie, lebo boli drahé?

Na začiatku to bolo ťažšie, tak som začala písať žurnály o ľane, aby som navnadila ľudí a aby som im vysvetlila, aký je to zaujímavý a hodnotný materiál. Snažila som sa dať si do ceny materiál, moju hodinovú mzdu, odvody a všetko, čo s tým súvisí - napríklad aj také veci, ako je nájom priestorov, účtovanie položky - ale aj tak tam nemám úplne všetko. No nechcem už zvyšovať ceny, obávam sa, že si moje výrobky potom slovenský zákazník nebude môcť dovoliť.

Ako si sa dopracovala k svojej súčasnej ponuke výrobkov?

Najprv som ušila vzorové výrobky, ktoré som si nafotila a nahodila na SAShE. Postupne som začala vyrábať na zákazku a navrhovať textílie do interiérov. To ma veľmi baví. Väčšinu výrobkov, ktoré mám teraz v ponuke sme vymysleli spolu s mojimi zákazníčkami. Vždy mám niečo vysnívané, čo by som chcela ušiť a čakám, kým sa ozve niekto, kto chce poradiť. Hneď si nechám poslať fotky a analyzujem, čo z toho môjho vysnívaného by sa tam hodilo. Potom im pošlem návrhy a keď sa dohodneme, ako to bude vyzerať, tak spravím cenovú ponuku. Zatiaľ boli skoro všetci spokojní, čo ma veľmi teší. Samozrejme, šijem aj na želanie, takže ak chce niekto niečo presne podľa svojich predstáv, tak aj to sa dá.

Ako vyzerá tvoj deň?

Ráno odprevadím dcéru do školy a idem do dielne. Tam šijem, strihám a robím všetko, čo treba. Potom utekám pre dcéru a domov. Poobede idem na prechádzku so psom a keď sa vrátim, robím cenové ponuky, prijímam objednávky, komunikujem so zákazníčkami a robím návrhy. Pomedzi to si idem odstrihnúť materiál na ďalší deň a oprať a vyžehliť to, čo mám už obšité. Neskoro večer balím balíčky a robím faktúry. Ráno vstávam o šiestej a pracujem asi do pol jedenástej večer a popri tom sa venujem rodine. Moje deti sú už staršie a veľa mi pomáhajú aj moji rodičia, takže môžem práci venovať veľa času. Niekedy sú tie dni ako cez kopirák, od pondelka do soboty práca, jedine nedeľu mám voľnú, takže...upratujem (smiech). A poobede oddychujem.

Rozmýšľaš nad posilami?

Áno, už ich potrebujem. Kvôli tomu som si v septembri našla tento priestor a spravila som si tu dielňu. Mám v pláne kúpiť priemyselné stroje, inšpiroval ma jeden žurnál, ktorý som na SAShE nedávno čítala (smiech). S ľanom sa pracuje tažko, takže potrebujem mať priestor, kde môžem niekoho zaučiť. Pri strihaní sa krúti, je skoro nemožné odstrihnúť rozmer, ktorý chcete. Dosť dlho mi trvalo, kým som prišla na to, ako ho zvládnuť. Bavlnu chytíte a poslúcha, ale ľan je beťár.

Riasenie ľanu je potom asi dosť náročné…

Mám na to špeciálnu pätku. Už som ich zničila niekoľko. Môj dodávateľ nechápe, čo s nimi robím, idú jedna za druhou. Volánov sa našijem dosť, aj preto už potrebujem tie priemyselné stroje. Kedysi som ich našívala na natiahnutú gumičku, ktorá sa potom stiahla a vytvorila volán. Veľmi sa mi to nepáčilo, pretože to tam bolo cítiť. Našla som rôzne návody - napríklad našiť dve šnúrky a riasiť to ručne, ale to je zdĺhavé. Keď človek šije len príležitostne, tak sa to dá, ale ja musím premýšľať aj nad tým, ako dlho mi jednotlivý úkon trvá.

Kde si sa naučila šiť?

Naučila som sa to z internetu, z videí a z knižiek. Šitie vianočných ozdôb ma celkom vycvičilo, pretože sú malé a je na nich veľa oblúčikov. Rovné veci sa mi potom šili omnoho jednoduchšie.

Myslím si, že naučiť sa šiť nie je problém. Človek, ktorý chce, sa dokáže naučiť všetko. Prax, to už je niečo celkom iné. Treba mať nápady a dokázať vymýšľať riešenia. Veľa postupov som si vymyslela sama. Moja známa krajčírka sa niekedy diví, keď vidí moje zlepšováky (smiech).

Keď niečo vymýšľam, pozriem si milión obrázkov a potom si sadnem a skúšam to docieliť, to ma najviac baví. Niekedy mi to trvá, ale vždy nájdem spôsob. Navrhujem aj v noci, predtým, ako zaspím. Asi som tomu prepadla (smiech)... ale veľmi to chcem posunúť ďalej. Tento mesiac sa mi darí, ale som obmedzená tým, koľko toho sama dokážem ušiť. Stále trochu váham a bojím sa, že pomocníčku nedokážem zaplatiť, lenže potom mi napadne, že konečne budem mať čas venovať sa reklame, ktorú som si doteraz nerobila. No už mám tú dielňu, tak už kúpim len stroje a pohnem sa ďalej. Rada by som predávala aj do Európy, napríklad do Talianska.

Čo by si poradila predajcom, ktorí začínajú?

Mám jedno pravidlo, ktorým sa riadim už od začiatku: každá moja zákazníčka má moju plnú pozornosť. Dávam jej pocit, že je pre mňa najdôležitejšia a že to spolu vždy dotiahneme do úspešného konca. Tento milý prístup mám aj keď sa objavia problémy, alebo zaváhania. Snažím sa neutekať pred problémami, ale riešiť ich.

Teraz je väčšia konkurencia, takže treba mať naozaj dobrý nápad a ohúriť. Rozhodne to nemôže byť nič kopírované, že tomuto sa darí, tak to skúsim aj ja. To nebude dobré. Treba tvoriť to, čo človeka najviac uspokojuje a prináša mu najväčšiu radosť. Toto navrhovanie a šitie, to je moje. 

..

Ak vás zaujalo Patriciino rozprávanie a chceli by ste si pozrieť jej výrobky, kliknite sem: 

Shabby Romantic

Bytové textílie a doplnky z ľanu.