Výrobe z porcelánu sa na Slovensku venuje veľmi malé percento tvorcov, preto je inšpirujúce vidieť mladú ženu, ktorej sa darí tvoriť a popri tom si zarábať na živobytie. Lucia Betinská Kováčiková na SAShE predáva náušky a šálky pod značkou LK minilab, ktoré sa pomerne rýchlo zaradili medzi najkupovanejšie výrobky. Za týmito drobnými pokladmi sa skrýva veľa odhodlania, práce a vízie, ktorú Lucia prostredníctvom svojich výrobkov prezentuje ľudom. Vycestovali sme za ňou na stred Slovenska, kde tvorí v ateliéri v malej dedinke a ponúkame vám možnosť ju trochu bližšie spoznať.
Kedy si začala vyrábať?
Ako každé dieťa som si kreslila, hrala som sa s hlinou a robila som všetko tvorivé, čo mi prišlo zaujímavé. Doma nás mamina učila štrikovať a háčkovať alebo sme sa hrali s korálkami a vyrábali si náramky.
Máš umelecké vzdelanie?
Áno. Od malička som chodila na ZUŠ-ku. Občas som štrajkovala a nechcela som tam chodiť (smiech). Naši mi potom za odmenu ponúkli akváriovú rybičku, tak potom som už chodila radšej. Na strednú školu som išla do Kremnice na štukatérstvo. Chcela som ísť na keramiku, ale tá bola až v Košiciach, a tak ďaleko ma pustiť nechceli.
Keramika ma strašne lákala, bola to taká zamilovanosť. Prišlo mi to čarovné, niečo do tej pece dáš, ale vytiahneš odtiaľ niečo iné. Taká alchýmia. Keramiku a točenie na kruhu som sa učila u ÚĽUV-e, na jednom z ich kurzov.
Mala si na strednej škole predstavu, čo chceš robiť?
Chcela som pokračovať v štúdiu keramiky na vysokej škole. Vždy som sa zle učila a povedali mi, že na VŠVU mám zabudnúť, že sa tam nedostanem, tak som sa prihlásila na pedagogickú fakultu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vydržala som tam asi mesiac a odišla som. Na ďalší rok som si podala prihlášku na VŠVU, ale nezobrali ma. Pracovala som ako čašníčka a o rok som to skúsila znova a už som sa tam dostala.
Aké bolo štúdium na VŠVU?
Mňa štúdium veľmi bavilo, odporučila by som to každému. Mala som veľmi dobrého profesora, Daniela Piršča, je to naozaj výnimočný človek. Dobre ma nasmeroval a ja som zistila, kto som a čo chcem robiť. Na škole získaš prehľad a je potom na tebe, aby si našla smer, ktorým sa chceš vybrať.
Zo začiatku ma fascinovali najmä alternatívne spôsoby pálenia, pri ktorých nevieš presne predvídať výsledok, ako napríklad raku. Potom som objavila porcelán, ten sa stal mojou láskou. Nikdy predtým som prácu s porcelánom neskúšala, nevedela som nič o odlievaní. Neovládala som technológie, čo bolo celkom zlé... ale možno som vďaka tomu prišla k iným veciam.
Prečo ťa oslovil tento materiál?
Siahla som po ňom úplne prirodzene. Je to veľmi čistý a krásny materiál. Pracujem s francúzskym porcelánom Imeris a pálim ho v elektrickej peci, pri teplote 1 240 stupňov. Porcelán pálený v plynovej peci, pri vyšších teplotách je podľa mňa krajší, ale dedina, v ktorej mám ateliér nie je plynifikovaná, takže ju momentálne nemôžem mať, ináč by tu už bola (úsmev).
Okrem toho, že odlievam výrobky z porcelánu, robím aj na hrnčiarskom kruhu. Spracovávam porcelánový “odpad” a miešam ho s ďalšími typmi hliny, vyrábam tak misy a kvetináče. Akurát mi to trochu zodralo ruky, je to taký peeling (smiech).
Čo v tvojom ateliéri nájdeme?
Sú tu police, na ktorých nechávam výrobky schnúť. Dĺžka schnutia závisí od počasia. Keď bolo mínus dvadsať stupňov, ledva som to tu vykúrila na desať stupňov, takže mi veci schli týždeň, to je strašne dlho.
Keď výrobky vyschnú, tak ich tu za stolom retušujem. Tento stôl inak slúži na odlievanie, sadrovanie, čo práve potrebujem. Vrchná doska je z mramoru, kúpili sme ju od jednej fabriky na pralinky, ktorá zatvárala. Zo sadry robím formy a modely. Každý výrobok potrebuje dostať správny tvar, takže si najprv spravím model a potom ho upravujem. Keď som s ním spokojná, vyrobím si zo sadry formu a do nej lejem porcelán.
Tu vzadu mám sádrarsky kruh, na ktorom sústružím všetko, čo je rotačné. Sú na to špeciálne nože, ktoré si chytím a robím to ručne. Malé veci sú v pohode, ale veľké sú "masaker". Sadra sa sústruží mokrá, keď má konzistenciu tvarohu. Vtedy si to stiahneš do základného tvaru a ideš podľa rysu na milimeter.
(Pozn. od Lucky - ilustračná foto, sústruženie obvykle prebieha v montérkach, nie v civile :)
Okrem toho je tu v ateliéri aj zopár kvetín...
(smiech) Zbožňujem kvetiny. Ani neviem koľko ich mám, viac ako 50 určite. Časť je tu v ateliéri a časť u mamy v zimnej záhrade. Na leto si ich beriem sem a sú vonku. Mám všehochuť druhov, sukulenty, kaktusy, asi 35 orchideí, citrusy, olivy, kávovník alebo eukalyptus. Mám tu aj dvoch kanárikov, vtáčiky chovám od malička. Teraz ich mám málo, ale keď som bola malá, mala som ich vo voliére u našich celkom 38. Časť je ešte stále tam, ale tu mám len týchto dvoch, aby som tu mala aspoň niečo. Som úplny zveromil.
Tento ateliér si založila hneď po skončení školy?
Začala som ho pomaly budovať, už počas školy. Najprv som tvorila podľa školských zadaní a postupne som začala pracovať aj na vlastných výrobkoch, pod značkou LK minilab. Bolo mi jasné, že chcem pracovať s porcelánom, takže som sa zaregistrovala ako slobodná umelkyňa.
Pomohla mi moja mama, ktorá je ekonómka. Vybaviť všetky papiere je pomerne náročné, je ťažké dopátrať sa k informáciám. Na škole ťa na prechod do reality nepripravujú, bolo to celkom "brutálne". Jednoducho tam o niečom takom nie je vôbec debata.
Teraz tvorím pod svojím vlastným menom, ako Lucia Kováčiková, to sú osobnejšie produkty, nie všetky sú predajné. Moja druhá značka je LK minilab, pomocou ktorej sa môžem uživiť. Sú to skôr menšie výrobky s úžitkovým charakterom - zatiaľ šálky a šperky.
Išla som na to obchodným spôsobom, povedala som si, že náušky si rada kúpi každá žena a peknú šálku tiež. Vyrábam ich tak, aby mali prijateľnú cenu. Mám na ne fantastickú spätnú väzbu od zákazníčok, ani som to nečakala, keď som ich začínala vyrábať. Náušnice ručne krájam, vypaľujem a maľujem a šálky odlievam po jednej, preto sú trochu drahšie.
Sú porcelánové šálky odolné?
Áno, moje porcelánové šálky sú rovnako odolné ako tie z obchodu alebo fabriky, no neodporúčam dávať ich do umývačky. Agresívne čistiace prostriedky a soľ by mohli postupne zničiť zlaté dekorácie, ktoré na povrch šálok maľujem pred posledným výpalom. Niektoré zákazníčky mi píšu, že ich dávajú aj do umývačky a nič sa im nestalo, ale neodporúčam to.
Plánuješ nové výrobky?
Áno, vo februári by som chcela začať pracovať na niečom novom: misky pre zvieratká, pre psov a pre vtáčiky, to čo mám rada. Vždy tvorbu, tak nejak odvíjam od seba. Okrem toho, by som chcela spraviť aromalampy a možno ešte niečo do kúpeľne, mydelničky a tak. Ja si to vždy tak vysnívam a potom to nestihnem, ale aspoň polovička sa mi hádam podarí.
Ako vyzerá tvoj deň? Máš pracovný harmonogram?
Harmonogram nemám, na to sa najviac hnevá môj muž (smiech). Ranná káva, tú si dám vždy a potom už pracujem na tom, čo práve treba urobiť. Je to super v tom, že je to vždy iné. Raz odlievam, potom retušujem, potom všetko maľujem a vypaľujem… Pri káve alebo po večeroch, nahadzujem výrobky na web. Pred Vianocami je to "masaker", ale počas roka je to celkom pohoda.
V pondelok ráno chodím jazdiť na koni, čo je super. Táto pohyblivosť je na tom najlepšia. Keď je vonku pekne, môžem ísť na prechádzku so psom alebo si spraviť čas, keď mi príde návšteva. Na druhú stranu, často ešte pracujem aj o deviatej večer, tvorba si ten môj čas vždy vyžiada.
Myslíš si, že s keramikou môže človek začať aj keď nemá umelecké vzdelanie?
Myslím si, že vždy je šanca začať. To štúdium je podľa mňa veľmi potrebné, pretože ti dá rozhľad. Učila som keramiku na kurzoch a prišlo tam veľa ľudí, ktorí len kopírovali námety od iných. Na škole ťa naučia tvoriť zo seba a vymýšľať si svoje vlastné námety.
Ktoré značky zo SAShE sa ti páčia?
Najviac sa mi páči kozmetika. Mám rada šampúchy a masážne kocky od Ponio. Od VONAI používam ílovú masku na pleť. Potom sa mi ešte páčia aj zápisníky od Lucie Barabas.
Čo robíš, aby si sa odreagovala od tvorby?
Je to pre mňa ťažké, pretože som asi workoholik. Moje zvieratá ma vedia odreagovať. Mám psov a chodím jazdiť na koni. Aj muža nahováram, aby sme mali koňa (smiech). Okrem toho rada a často chodievam do Bratislavy, za kamarátkami na kávu alebo na bežky s mužom.
..
Ak vás zaujalo Luckino rozprávanie a chceli by ste si pozrieť jej výrobky, kliknite sem: