V septembri sme sa vybrali na návštevu ku kozmetickej značke DULCIA natural, za ktorou stojí Lucka Klebercová, Róbert Kleberc, Lucka Kipikašová a Lenka Buchananová. Ževraj sa na skype označujú ako LK1 a LK2, tak sme ich takto identifikovali aj v rozhovore. Porozprávajú vám o vývoji ich firmy a o vzrušujúcich novinkách, ktoré na túto jeseň pripravili. Ich ponuku v súčasnosti tvorí 25 vyhýčkaných kozmetických výrobkov, ktoré obsahujú maximálny podiel bio zložiek a sú bez konzervantov. Čoskoro pribudne ďalších 13. Na slovenský trh prinášajú starostlivosť, ktorá rešpektuje prirodzené vlastnosti pleti a pomáha jej, aby bola zdravá a krásna. Ich recept na úspech je jasný: láska, šikovnosť a tvrdá práca. 

Odkiaľ pochádzate?

Lucka 1: Pochádzam z Osrblia, čo je malá dedinka pri Brezne. Od malička som sa venovala športu, najmä biatlonu a rozhodla som sa študovať telovýchovu na Univerzite Komenského. Plánovala som sa vrátiť domov, ale stretla som môjho manžela a nakoniec som ostala tu v Bratislave, kde sme si založili aj našu výrobňu.

S Luckou sme sa zoznámili počas vysokej školy. Stretli sme sa v sprchách (smiech). Zakecali sme sa na niekoľko hodín a odvtedy je to pätnásť rokov, čo sa priatelíme. Môj manžel je nadšený športovec a pár krát sme mu pomáhali s organizáciou súťaží vo vodnom slalome. Zistili sme, že sa nám trom spolu veľmi dobre pracuje. Keď DULCIA natural oficiálne vznikla, bez váhania sme Lucku prizvali do tímu.

Prečo ste sa pustili do výroby kozmetiky?

Pretože som mala problémy s pleťou. Chcela som si vyrobiť krém a čistiacu emulziu, ktorá by nebola plná dráždivých látok. V našej rodine je silná tradícia bylinkárstva a mastičkárstva, preto mi prišlo prirodzené vrátiť sa k veciam, ktoré ma obkolesovali v detstve. Moja mama vyrábala rôzne masti, maceráty a oleje. Výluhy z bylín spájala do krémov pomocou včelieho vosku. Niekedy zas nazbierala ihličie, naložila ho do medu a zakopala. Po dvoch mesiacoch ho vykopala, scedila a mali sme sirup proti kašľu. Dodnes má obrovskú policu nad linkou plnú sušených byliniek a sirupčekov.

Preto, keď som chcela pomôcť svojej pleti, tak som si povedala, že sa vrátim k tomu, čo poznám. Prešla som si fázou používania kozmetiky z lekárne, ktorá mi pomáhala len krátkodobo a bola dosť drahá. Keď som išla na prvú materskú, tak som mala viac času a začala som čítať články a knihy o koži, zopakovala som si základy chémie a začala som študovať účinky rôznych byliniek a olejov a zisťovala som, ako ich šetrne spracovávať.

Čo ste čítali?

Začala som maminými knihami, ktoré mala doma, napríklad Zdravie z Božej lekárne od Márie Trebenovej, alebo Atlas liečivých bylín. Mama ma zobrala na návštevu k našej pratete Cabanovej, ktorá bola jednou z najznámejších bylinkárok na Horehroní. Otvorila svoju obrovskú drevenú skriňu a ukazovala mi rôzne fľaštičky - ľaliu v oleji, ľaliu v alkohole… a tak ďalej. Bolo to úžasné. Chodili k nej ľudia z celého okolia, keď mali zdravotné problémy.

Lucia Klebercová (Lucka 1)

Najviac informácií som našla na internete. Čítala som rôzne štúdie publikované v zahraničí a zistila som, že zaujímavých olejov je omnoho viac, ako som poznala. Našla som si základné recepty a začala som ich skúšať. Vyrobila som si vždy viacero variánt. Tieto recepty neboli veľmi dobré, výrobky mali divnú konzistenciu, takže som si postupne začala vyvíjať svoje vlastné. Vzorky som rozdávala kamarátkam, ktoré mi dávali spätnú väzbu. Stalo sa to mojou veľkou vášňou, bola som schopná študovať aj do štvrtej ráno.

Ako prvý som vyrobila krém s ovocím a Q10, ktorý máme v upravenej verzii v ponuke dodnes. Jedna z ďalších vecí, bola emulzia na čistenie pleti. Zistila som, že veľa prípravkov na čistenie pleti je zbytočne agresívnych. Napríklad micelárna voda obsahuje tenzidy, ktoré fungujú tak, že na seba naťahujú špinu a mastnotu. Lenže pleť si tak vyčistíte až priveľmi. Príde o všetok maz a začne tvoriť nadbytok, pretože sa bojí, že bude znovu ukrátená. Náš vlastný maz je totiž najlepší krém. Podľa mňa stačí pleť len jemne regulovať, ak je príliš mastná, alebo príliš suchá, a vyživovať. Treba ju jemne čistiť a uvoľniť ju od mejkapu, potu a špiny, aby mohla dýchať, ale je veľmi zlé zbavovať ju toho prirodzeného.

Ako dlho ste svoje recepty skúšali?

Asi šesť rokov, počas oboch mojich materských. Nebol v tom obchodný zámer, výroba kozmetiky sa stala mojou veľkou vášňou. Špekulovala som nad vlastným podnikaním, ale kozmetika mi prišla príliš náročná. Potom môj muž začal mať výhrady voči tomu, koľko peňazí som mesačne míňala na suroviny. Sadli sme si k tomu a rozhodli sme sa začať podnikať.

Róbert Kleberc 

Lucia Kipikašová (Lucka 2)

Róbert: Ja to vnímam tak, že to celé začalo, keď sa nám narodila dcérka. Manželka sa začala zaoberať jedlom pre malú a odvtedy stále niečo študovala a rozprávala mi o tom. Chcela skúšať rôzne ingrediencie, ktoré sme objednávali cez internet. Keď začala vyrábať krémy, postupne ich začala rozdávať našim známym. Darovala jeden kamoške, ktorá potom chcela vzorku pre ďalšiu kamošku a išlo to od ducha k duchovi, až sme mesačne minuli 500 EUR iba na suroviny.

Snažil som sa ju presvedčiť, aby krémy začala kamarátkam len tak predávať, ale to nechcela. Tak sme sa začali baviť o tom, či by sme nespustili oficiálny predaj. Lucka veľmi chcela, tak sme sa rozhodli, že sa do toho pustíme a začali sme zisťovať informácie, čo všetko musíme spraviť pre to, aby sme mohli Luckine krémy uviesť na trh. Zrazu to nabralo spád a v priebehu dvoch mesiacov sme začali zháňať priestory a vybavovať povolenia. Našťastie som v tej dobe už mal s.r.o.-čku. Podnikanie som poznal, takže som mal predstavu o tom, čo bude treba vybaviť, aj keď nakoniec to bolo náročnejšie, ako som predpokladal.

Lenka Buchánová 

Je uvádzanie kozmetiky na trh náročné?

Róbert: To veru je, ak by som vám to mal celé porozprávať, tak vám nebude stačiť baterka (smiech). Legislatíva nedáva jednoznačné odpovede a návody a treba myslieť na to, že svoj predaj musíte ošetriť z rôznych uhlov - hygiena, daňový úrad, požiarnici, plynový technik, revízna správa na elektrinu… Vie sa to nabaliť do poriadnej noše vybavovačiek. Samozrejme, že jednotlivé úrady nie sú prepojené a vy si musíte všetko obehávať a získať od nich informácie. Samostatná kapitola pri kozmetike sú správy o bezpečnosti produktu, ktoré vám musí vypracovať špecialista. Každý produkt musí mať vlastnú správu, ktorej vypracovanie stojí niekoľko stoviek eur. Aj preto som zo začiatku chcel presvedčiť Lucku, aby sme najprv uviedli na trh len jeden produkt a mali to len ako bokovku.

Lucka 1: V pôvodnom pláne mala Dulcia mať tri časti - kozmetiku, potraviny a čokoládu. S Luckou sme chceli vyrábať čokoládu a kvalitné džemy, ale museli sme sa rozhodnúť a vyhrala kozmetika a emulzifikované krémy. Nakoniec sme sa dohodli na 15 výrobkoch a tie sme poslali do laboratória na testy. 

Čo bolo na začiatku najťažšie? 

Lucka 1: Najťažšie bolo, že nám nikto nevedel jednoznačne poradiť, ako celý tento proces čo najlepšie zvládnuť. Sú certifikované laboratóriá, ktoré to celé vybavia za vás, ale tam sa ceny pohybujú v tisíckach eur. Ja som nechcela vyjsť na trh s jedným, alebo dvoma výrobkami, ale myslela som si, že je finančne nemožné uviesť na trh celú líniu.

Nakoniec sa vám to podarilo! Koľko produktov ste na začiatok uviedli na trh?

Robert: Dvadsať.

Lucka 1: Manžel aj Luckou boli realisti, chceli päť, potom som ich presvedčila na desať… (smiech).

Róbert: Ja som chcel zvoliť bežný podnikateľský postup - uviesť na trh jeden-dva produkty, zistiť, či je záujem a potom postupne rozširovať ponuku. Lucka o tom nechcela ani počuť, vytiahla svoje papiere, ktoré si po nociach písala a ukázala mi recepty na 56 výrobkov (smiech). Povedal som jej, že to je veľa, toľko produktov by sme nedokázali ani zabaliť! Dohodli sme sa na pätnástich a nakoniec z toho bolo aj tak dvadsať. Na začiatočníkov sme mali poriadne širokú ponuku.

Lucia Klebercová (Lucka 1), Róbert Kleberc a Lucia Kipikašková (Lucka 2)

Koľko vám trvalo uviesť výrobky na trh?

Spolu: Trištvrte roka.

Lucka 1: Na jar 2014 sme si prenajali priestor, ktorý sme začali postupne prerábať. Začala som pracovať na polovičný úväzok, aby som zarobila financie na suroviny. O malú sa mi starala babka a ja som chodila na tri dni do práce a na dva dni do dielne. Takto som fungovala pol roka. V zime 2014 sme spustili DULCIU naplno.

Róbert: Samozrejme, že sa nám to nepodarilo tak, ako sme plánovali. Chceli sme otvoriť v novembri, pred Vianocami. Nakoniec sme otvorili až osemnásteho decembra, keď sa už nič nestíhalo poslať. Nedopadlo to až tak zle, vďaka našim známym, ktorí u nás nakúpili aj tak a potom sa to postupne rozbehlo. Na jar už Lucka potrebovala pomocníkov, výrobu sama nestíhala. Lucka 2 jej začala postupne pomáhať, najprv len na polovičný úväzok a neskôr full-time. Prvé leto bolo trochu slabé, ale odvtedy sa to už nespomalilo a náš predaj rastie.

To leto nám veľmi pomohlo, že ste na Facebook-u zaplatili reklamu na naše dezodoranty. Manželka odcestovala, vravím jej: “...nič sa neboj, tie tri balíčky dokážem zabaliť aj sám”. Večer, keď som prišiel domov z vodáckych pretekov, tak sme mali asi sto objednávok. Myslel som, že sa niečo pokazilo, až potom som vypátral váš príspevok na facebook-u. Objednávky prúdili celý víkend. Asi dve noci som ich dával dokopy, na pošte som bol vtedy hodiny, všetci tam nadávali (smiech). To nás vtedy veľmi nakoplo, začali sme rásť. Na SAShE sa nám podarilo osloviť veľa zákazníkov. Hneď, ako sme sa zaregistrovali, tak sme si všimli, že je tu iná atmosféra. Ľudia majú o naše výrobky naozaj záujem a veľmi radi nám nechávajú hodnotenia a posielajú nám spätnú väzbu. Je to úžasné. V našom e-shope nám nechá recenziu iba zopár zákazníkov, aj keď im ešte posielame potom e-mail. Na SAShE sú celkom iní zákazníci. Veľmi dobre sme sa cítili aj na SAShE v Tržnici. Niektorí zákazníci si od nás nenakúpia nikde inde, len na SAShE. Teraz sme spravili veľkú investíciu a dúfame, že sa nám podarí osloviť ďalších.

Do čoho ste investovali?

Róbert: Začalo to v januári, keď sme sa rozhodli zmeniť obal jednému výrobku. Ako sme sa zaoberali obalmi, uvedomili sme si, že naša grafika nekorešponduje so smerom, ktorým sa chceme vybrať. Rozhodli sme sa, že chceme skúsiť osloviť viac zákazníkov a to aj takých, ktorí primárne nemajú záujem o to, aby ich kozmetika bola bio. Naša zákazníčka nemusí byť žena, ktorá nakupuje len v bio obchodoch, ale môže to byť akákoľvek žena, ktorá chce kvalitnú kozmetiku. Na to, aby sa nám to podarilo, sme potrebovali naše výrobky postaviť do trochu iného svetla. Rozhodli sme sa, že krémy sa budú predávať v papierových krabičkách, aby vyzerali, ako krémy z obchodov.

V tom čase sme získali kontakt na nového dodávateľa kozmetických surovín, s ktorým sme si vybudovali veľmi dobrý vzťah. Dostali sme šancu vymeniť niektoré oleje za oleje s vyšším podielom bio zložiek. Vďaka Luckinmu perfekcionizmu to dopadlo tak, že sme prerobili komplet všetky obaly a zvýšili sme podiel bio zložiek v našich výrobkoch na aboslútne maximum. Čiže sme vlastne prekopali celú ponuku. Všetky naše výrobky majú teraz tie najkvalitnejšie ingrediencie, aké sa nám podarilo nájsť a pridali sme do ponuky aj výrobky, ktoré naše zákazníčky už dlhodobo chceli. Luckiným posledným projektom bol náš nový konzervant, ktorý vlastne ani nie je konzervantom.

Čo to teda je?

Lucka 1: Je to plnohodnotná zložka krému, ktorá ma konzervačné a výživne vlastnosti zároveň. Používali sme normálny, eko-certifikovaný konzervant, ale teraz máme tento, lebo je lepší. Na našich obaloch teraz môžeme uvádzať, že naše výrobky sú bez konzervantov. Vlastne aj kvôli tomu sme museli zmeniť obaly (úsmev).

Vaše výrobky sú stále v rovnakej cenovej hladine. Ako sa vám podarilo nezdražieť, napriek tomu, že sa vám výrazne zvýšili náklady na materiál?

Róbert: Na to, aby sme mohli túto zmenu vykonať sme si zobrali pôžičku. Nové obaly sme museli objednať vo veľkom množstve, pretože v malých množstvách sa objednať nedajú. Rovnako sme k nim museli dať natlačiť nálepky a krabičky. Tento priestor, v ktorom sa teraz nachádza naša výroba je tiež nový, väčší. Museli sme ho prerobiť, aby vyhovoval hygienickým požiadavkám. Podarilo sa nám to aj vďaka zefektívneniu a zrýchleniu práce.

Ako ste to dosiahli?

Róbert: Máme vlastný elektronický systém na manažovanie skladu výrobkov. Nie som programátor, ale rozumiem systémom a viem, čo potrebujem. Našiel som človeka, ktorý mi ho naprogramoval. Pomocou nášho systému vieme manažovať našu výrobu, sklad a odosielanie. Keď vyrobíme jednu várku krému, systém z nášho skladu automaticky odpíše použité ingrediencie. Objednávky z nášho e-shopu a zo SAShE tiež vybavujeme v našom systéme. Adam (Pozn.red. programátor SAShE.sk) nám naprogramoval API “potrubie”, cez ktoré sme prepojení. Keď potvrdím 50 SAShE objednávok, tak sa mi nahrajú do môjho systému a automaticky sa mi odpíšu zo skladu.

Dá sa povedať, že sme takéto riešenie ani nepotrebovali, ale teraz keď to máme, tak zisťujeme, že nám to nesmierne šetrí čas. Lucka nemusí neustále vážiť zásoby a zisťovať, koľko toho potrebujeme objednať. Administratívna stránka nám predtým zaberala väčšinu času.

Lucka 2: Moja efektivita pri manažovaní denného kolobehu výroby, faktúr a balíčkov sa nesmierne zvýšila. O štvrtej príde kuriér, ktorý vyzdvihne balíčky a ja potom už nemusím ísť naspäť a pracne odpisovať veci zo skladu a po jednom ich odklikávať. Aj plánovanie ďalšej výroby je jednoduchšie, pretože presne a rýchlo viem, čo treba doobjednať. Zároveň vďaka tomu, že máme na sklade veľa kusov obalov, nemusím každú chvíľu chodiť na druhý koniec Bratislavy do tlačiarne.

Róbert: Lucka si to vie veľmi dobre zorganizovať a vďaka tomu sme zatiaľ nemuseli príjmať ďalšie posily do výroby, máme iba jednu, našu Lenku. Okrem toho nám značne ušetrilo náklady to, že používame iba jednu dopravnú spoločnosť, u ktorej sme si dohodli dobrú cenu za poštovné. Vďaka tomu, že posielajú všetky naše balíky sme ju dokázali znížiť na 2,80 EUR, čo je super cena za doručenie kuriérom. Výrobok nás síce stojí viac, ale práca a doručenie menej, takže sa to vyrovnalo a mohli sme investovať. Kedže sme majitelia, ktorí sú len na začiatku, tak máme priestor určiť si, ako to chceme. Zatiaľ nemáme z podnikania zisk, nevyberáme z firmy, všetko dávame naspäť a budujeme. Momentálne sme síce v mínuse, ale dúfame, že táto jeseň/zima dopadne dobre.

Čo vás motivuje takto podnikať?

Lucka 1: Robíme to tak z presvedčenia, že sa veci majú robiť dobre. Snažíme sa posúvať kvalitu ingrediencií, obalov a zákazníckeho servisu, pretože nám to spôsobuje radosť. Nie je to len o tom niečo predať, naša práca má význam.

Aký význam vidíte vo vašej práci ?

Naše výrobky dokážu potešiť druhých a dokážu im aj pomôcť. Veľmi sa teším z reakcií ľudí, keď zavolajú, alebo napíšu, že naše výrobky sú dobré, že niečo podobné už dlho hľadali a že ich teší náš prístup. Keď nevládzem, tak ma tieto správy nakopnú. Testujem teraz jeden krém, ktorého základom je rybí tuk a konopný proteín, mal by sa z neho stať balzám na atopickú pokožku, pretože veľa ľudí a detí týmto problémom trpí. Keď dokážeme niekomu zlepšiť kvalitu života, alebo zmierniť bolesť, to ma nekonečne napĺňa. Kozmetika sa dá robiť tak, aby spĺňala všetky sľuby a my ju tak robiť budeme. Budeme ju robiť ručne, budeme ju robiť v takom množstve a režime, aby sme dokázali zachovať šetrný spôsob spracovania a aby sa v nej zachovali všetky výživné zložky. Na to si dávame pozor, pretože keď sa postavím do tržnice, tak sa chcem niekomu môcť pozrieť do očí a povedať, že ju robíme najlepšie, ako vieme.

.. 

Ak sa vám páčilo Luckino a Róbertovo rozprávanie a chceli by ste si pozrieť ich výrobky, kliknite sem: 

DULCIA natural >> 

prírodná slovenská kozmetika