SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2025-03-15 13:23:25 /  1 komentár / 40 lajkov

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

Katarína Jakubčinová je zakladateľka značky Biela Laba. Jej tvorba je zameraná na výrobu keramických šperkov a úžitkovej keramiky s dôrazom na zvieracie motívy, jednoduchosť a jemnosť. Okrem samotnej keramiky Katka vedie aj svoje kurzy, kde je možné vlastnoručne vyrobiť keramické predmety alebo sa naučiť točiť na hrnčiarskom kruhu. Jej značka získala pozornosť aj v našej súťaži Výťah z roku 2020. A my sme boli zvedaví, ako sa má po 5-ročnom odstupe.

Katku sme navštívili v jej ateliéri v Bratislave. Už ako sme vošli, privítala nás príjemná vôňa hliny zmiešaná s teplom keramickej pece. Na drevených policiach odpočívali malé brošne v tvare zvieratiek či čerstvo dokončené hrnčeky čakajúce na výpal. A ako už napovedá samotný názov, všetko sa začalo jednou bielou labkou...

keramická brošňa (líška hrdzavá spí)
BIELA_LABA, 14 €

Biela laba – tvoj názov je veľmi originálny a paradoxne, veľmi príznačný pre značku keramiky. Ako vznikol? Kto má tú bielu labku?

V čase, keď som zakladala značku a premýšľala nad tým, že svoje keramické hobby posuniem ďalej, som si adoptovala psíka z útulku. Bol celý čierny s výraznou bielou labkou. Každý si tú Samkovu labu hneď všimol a všetko sa točilo okolo nej. Zo začiatku som mala názov v angličtine (White Paw), ale od roku 2018 už fungujem s názvom Biela Laba, aby to bolo menej náročné na výslovnosť a bolo to zapamätateľnejšie.

Aká bola tvoja cesta ku keramike a vlastnej značke? Kto všetko je jej súčasťou? A aké sú vaše úlohy?

Keramiku som vždy mala ako hobby, na krúžok keramiky som začala chodiť v šestnástich. Navštevovala som rôzne ateliéry a postupne sa v tom vzdelávala. Vždy keď som mala viac času, tak som sa snažila zdokonaľovať a prehlbovať svoje zručnosti. Keď som bola na takom životnom rázcestí, rozhodovala som sa, čo ďalej. Vtedy som pracovala na prírodovedeckej fakulte a uvažovala som, či pokračovať vo vedeckej kariére, alebo si začať budovať niečo svoje, keramické. A tak som sa ako 28-ročná rozhodla, že je čas to skúsiť a posunúť sa ďalej. Odišla som z fakulty, založila si živnosť a od septembra 2019 sa pre mňa keramika stala práca na „full time“.

Čo konkrétne si študovala?

Študovala som ekológiu. Moje zameranie boli invázne organizmy, konkrétne ryby. Čo je taký paradox, lebo zrovna tie veľmi na keramike nezobrazujem. 

Kto všetko je súčasťou tvojej značky?

Vďaka Sashe výťahu a novým príležitostiam som začala mať oveľa viac roboty a objednávok. Pridala sa ku mne kamarátka Linda, ktorá mi pomáhala hlavne baliť a riešiť objednávky. Postupne, ako sme sa ladili, začala byť súčasťou tvorivého procesu a asi rok pracovala, nazvime to, na polovičný úväzok. Ako sa práca nabaľovala, skúsili sme to aj na „full time“, lebo sme chceli, aby nás tvorba živila obe. Ale nie je to také ružové. Zistili sme, že je to veľmi náročné zarobiť si na dva platy a nefungovalo to tak, ako sme dúfali. V minulom roku sme našu spoluprácu bohužiaľ ukončili. Značka sa rýchlo vyvíja a vždy to záleží aj od aktuálnej situácie a dopytu. Ale to je podnikanie! Síce je to kreatívna práca, treba mať na pamäti, že stále je to podnikanie, v ktorom môžu byť rôzne obdobia.

Posledné mesiace mi brigádne vypomáha študentka keramiky Eli, keďže som mala vážny úraz ruky, ktorý ma úplne vyradil z výroby.

Dlhodobo je súčasťou Bielej Laby Majči, ktorá má na starosti sociálne siete. Pre mňa to bola robota, ktorá ma zaťažovala a nebavila. Odkedy som dostala na ňu kontakt, môžem sa viac venovať vyrábaniu a som veľmi spokojná, ako sme sa zladili a našli si v práci systém.

Svet keramiky vnímam len ako nadšenec krásnych vecí. Čo sa mi na tom celom páči je, že každý keramikár si vytvorí svoj rukopis, štýl, ktorým sa prezentuje a priťahuje rovnako naladených zákazníkov. Ty ho máš veľmi rozpoznateľný. Ako taký rukopis dosiahnuť?

Ďakujem, je super, keď sa človeku podarí dospieť do štádia, keď sa niekto pozrie na výrobok a hneď vie, že od koho to je. Ale je to dosť náročné, aspoň pre mňa. Často sme zahltení a ovplyvňovaní aj tvorbou iných ľudí, hlavne na sociálnych sieťach. Ja som si zmazala Pinterest a odstrihla sa od týchto vonkajších vplyvov. Pre mňa to bolo veľmi rušivé. Ale nechcem dávať nejaký všeobecný návod ako si vytvoriť rukopis. Takto som to mala ja.

Ďalšia vec, ktorá určite vplýva na formovanie môjho rukopisu je, že pre mňa sú všetky kolekcie veľmi osobné. Vždy vychádzajú z toho, čo práve prežívam a po čom túžim. Napríklad prvá kolekcia „Dom“, ktorú ešte stále tvorím v rôznych obmenách, vznikla v období, keď som veľmi túžila žiť v dome. Na šálkach zobrazujem rôzne miesta, kde v dome môžeme žiť – pri jazere, pri rieke, na kopcoch a tak. Kolekcia „Ideme von“ je zase inšpirovaná psíkmi, keďže mám priateľa, ktorý má dvoch psíkov, plus moja Zouka a zrazu nás bolo veľa, inšpirácia pramenila z toho, čo sa dialo okolo mňa. Takže môj rukopis určite vychádza z mojich vlastných túžob, pohnútok a zážitkov.

šálka bez uška dom so slnečnou bránou (175 ml)
BIELA_LABA, 26 €

Vnímaš, že je rukopis potrebný vo svete keramiky?

Neviem či je vyslovene potrebný, ale mne sa páči, keď ten rukopis vidím.

Pre tvoju tvorbu sú typické hlavne brošne zvieracích tváričiek. Ale časom začala pribúdať aj klasická keramika ako šálky, tanieriky, vázičky... Čo z toho ťa najviac baví? Prečo práve zvieratká a prírodné témy?

Bolo to tak, že najskôr som v tvorbe len modelovala, až potom som sa naučila točiť na kruhu a vyrábať šálky. Preto som mala v ponuke najprv brošne, čo opäť súvisí s mojim štúdiom. Všetko sa u mňa točilo okolo prírody, takže bolo pre mňa veľmi prirodzené, že zvieratká boli prvá voľba. Aj keď som s keramikou začínala, vždy som volila prírodné motívy a postupne som sa zdokonaľovala do podoby, ako vyzerá môj dizajn dnes.

To čo ma najviac baví sa mení. Mám obdobia keď ma viac baví vyrábať šálky a zas obdobia keď radšej vyrábam brošne. A vždy ma najviac baví vymýšľať čosi nové, preto aj rada realizujem zákazky na mieru pre rôzne kaviarne a gastro prevádzky. Teraz som akurát v procese výroby trochu zložitejšej kolekcie šáloch, váz a tanierov.

A3 Grafika pracovný deň u Bielej Laby
BIELA_LABA, 20 €

Pred 4 rokmi si bola výhernou finalistkou nášho Výťahu - súťaže o celoročnú podporu značiek na SAShE. Vnímaš, že ti táto podpora pomohla? Čo najdôležitejšie si si z toho odniesla? Ako sa na to pozeráš s odstupom času?

Áno, veľmi mi to pomohlo. Jednak preto, že som prvýkrát v živote zažila také väčšie, profesionálnejšie fotenie s profesionálnym fotografom. Bola to úžasná skúsenosť vidieť, ako také produktové fotenie vyzerá, na čo všetko treba pritom myslieť, či ako si nainštalovať kompozíciu. Dievčatá sa snažili naučiť ma, aby som bola do budúcna sebestačná a schopná si fotiť produkty aj sama.

No a samozrejme, veľká podpora bola samotný marketing na SAShE a pochopenie, ako sa to dá efektívne robiť. Bolo cítiť, že mi značke veľmi pomohlo a ľudia začala Bielu Labu spoznávať.

Ako funguješ? Vyrábaš limitované kolekcie alebo je tvoja ponuka stála? Alebo aj aj? Čo ti viac vyhovuje?

Je to aj – aj. Ale v princípe kolekciu vyrábam dovtedy, dokým ma baví ju vyrábať. Boli kolekcie, ktorých som sa jednorazovou výrobou nasýtila a už nemala potrebu ich opäť vyrábať a zas naopak sú kolekcie, ktoré rada dookola tvorím s malými obmenami.

Často si však kolekcia žije svojim životom a vyvíja sa, ako napríklad pri kolekcii Dom. Tá funguje už štvrtý rok a stále sa mení. Časom pribudli aj dizajny s vianočnou tematikou či letom, jazerom a sadom. Páči sa mi, že sa s tým môžem takto hrať a nemusím stále dookola vyrábať to isté. Takýto koncept by mi pri úžitkovej keramike nevyhovoval.

Párkrát som robila už aj limitky a vymýšlala si projekty, ako napríklad personalizované šálky s podobou konkrétnych psíkov. Je to náročnejší proces, keďže najprv si psíka musím naskicovať, vystihnúť jeho výraz, až potom ho môžem dať na tú šálku. Ale bavilo ma to a posúvalo ďalej.

Keby sme boli v súťaži 5 proti 5, pri otázke: „Vymenujte, čo vám napadne ako prvé pri slove kurz“, najčastejšia odpoveď by určite bola keramika. Čo myslíš, prečo sa ľudia radi učia vyrábať z hliny?

Ja si myslím, že je to preto, že si vyrobia produkt, ktorý môžu dennodenne používať. Že majú vďaka tomu taký lepší pocit a môžu podporiť svoju rutinu - pomalé ráno s kávou či čajom v tej obľúbenej, vlastnoručne vyrobenej šálke. Alebo si svojim výrobkom zlepšia deň v práci, či urobia ním radosť niekomu inému vo forme darčeka.

Druhý dôvod je asi ten, že si to nemôžu doma len tak vyrobiť. Potrebujú pec a ďalšie zariadenie. Zároveň, byť v kontakte s hlinou je pre veľa ľudí terapeutické a upokojujúce a vždy sa poteším, ak niekto povie, že si na kurze oddýchol.

Výroba keramiky nie je jednoduchá, chce to svoj čas, vybavenie, zručnosť. Aké sú najčastejšie „mýty“ – a naopak výhody/radosti, s ktorými sa stretávaš na svojich kurzoch?

Najčastejšia vtipná otázka je, či by v takej keramickej peci vedeli upiecť pizzu a podobné somariny :) Ale z tých mýtov – častokrát sú ľudia prekvapení, že sa to dvakrát páli. Respektíve, všeobecne prekvapujúce je uvedomenie, že je to naozaj zdĺhavé. Že keď prídu na marcový kurz, tak hotové výrobky majú až v strede či koncom apríla. Že keď to vyrobia, musí sa to sušiť, potom vypáliť, glazovať, znova sušiť, znova páliť... a na každý krok musím ja dohliadnuť a o výrobky sa starať a kontrolovať ich. Je to riadne dlhá doba, keď človek uvidí finálny produkt.

Čo všetko je za prácou keramikárky v skutočnosti? (práve som čítala jeden tvoj IG post, kde ti nevyšla glazúra, stratili sa ti nejaké objednávky, bolí ťa chrbát zo sedenia a maľovania... priblíž nám v tejto odpovedi čo sa za keramikou skrýva ?)

Okrem tej výroby sa za tým všetkým skrýva veľa neviditeľných krokov a ďalších profesií. Často som fotografka aj účtovníčka. A strašne veľa upratujem! To je väčšina týždňa! Stále je niekde hlina, prach či glazúry. Za prácou keramikárky nie je len tá keramika, ale veľa času zaberá zbieranie materiálu na sociálne siete, ako natáčanie videí a celkovo marketing, aby sme ľuďom mohli ukázať, že naše produkty sú super. Tu mi veľmi pomáha Majči.

Ďalším veľkým balíkom prác je skicovanie a prototypovanie! Nie je to iba tak, že zrazu vznikne nová kolekcia. Treba si to nachystať, vyrobiť šablóny (v prípade zvieratiek), otestovať, či vybrať vhodné farby, aby to malo hlavu a pätu. A hlavne, za všetkým je veľa testov a výroba prototypov. Lebo treba počítať aj s tým, že sa niečo nemusí podariť. To je v keramike veľmi bežné, že aj skúsený keramikár má stále nepodarky. Je to súčasť procesu, že sa občas čosi stane v peci alebo niekde odskočí glazúra. Za jedným výrobkom sú naozaj hodiny a hodiny roboty.

Takže práve vďaka tomuto chutí káva z handmade šálky vždy lepšie? :)

Asi aj áno! (smiech) Je to naozaj úplne iný pocit. Mám veľkú zbierku šálok aj od iných tvorcov a každé ráno, keď si vyberiem, z ktorej idem piť, si na toho človeka spomeniem. Že viem, kto to vyrábal a vidím aj cítim tam tú pridanú hodnotu.

Kati, ďakujeme ti za rozhovor a želáme veľa spokojných zákazníkov!