SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2024-11-25 12:54:22 /  4 komentáre / 28 lajkov

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

Mya Javorková je sympatická umelkyňa, ktorá vytvára autentické rukodielne objekty a šperky. Hrá sa so striebrom, mosadzou aj s drevom a často ich spolu spája. Vďaka tomu vzniká buď unikátny šperk v priestore, alebo na krku. Jej Atelier Objectora je čarovným a tvorivým miestom, kde vedie aj svoje kurzy a workshopy. Vďaka nej si môžete vytvoriť šperk, ktorý budete nosiť s hrdosťou.

Myu sme navštívili v jej presvetlenom ateliéri v Bratislave. Aj keď vonku bolo chladno, cez okná presvetľovalo teplé slnko, ktoré zvýrazňovalo krásu mosadze a detailne opracovaného dreva. Šperkárske stoly, mohutné prístroje, či pílky nám naznačovali, že sa tu dejú veľké veci! Pýtali sme sa naozaj veľa, aby sme zistili, čo sa skrýva za jej skutočne rukodielnou prácou.

Na prvý pohľad v tvojej tvorbe dominujú práve dva materiály a to drevo a kov. Prečo práve tieto dve a v čom ťa fascinujú?

Začalo to drevom ešte na vysokej škole. Na bakalárskom stupni som študovala bábkarskú scénografiu a neskôr hlavne kostýmové výtvarníctvo. Venovali sme sa v rámci štúdia aj rôznym technológiám výroby a drevorezba, ako jedna zo základných technológií, ktoré sa občas ešte doteraz v klasickom bábkarstve používajú, ma začala baviť najviac. Proces pomalého uberania materiálu a hľadania tvaru, ktorý tam už je a ty ho pomaly odhaľuješ.

Učarovalo mi to, je to pre mňa ako meditácia. V tom čase som na Instagrame objavila americkú rezbárku Ariele Alasko, ktorá sa venovala drevorezbe veľmi sochárskym, súčasným a moderným spôsobom. Prišlo mi to veľmi vzácne, nič podobné som u nás vtedy nevidela, bavíme sa asi o roku 2013. Takže som si k tomu začala hľadať cestu a rozvíjať to. Neskôr sa k tomu pridal aj kov a šperky. Zostávalo mi veľa odrezkov dreva s krásnou kresbu a nevedela som čo s nimi. Náhodne som prišla do kontaktu s mosadzou a napadlo mi, že je to veľmi pekný kov, začala som ju kombinovať s drevom a tvoriť z nej šperky. Moja tvorba si prešla odvtedy už veľa a dnes pracujem aj s drahými kovmi a moja najnovšia kolekcia šperkov Wild Waters je celá zo striebra.

Ako sa od absolventky VŠMU stala kreatívna duša Ateliéru Objectora?

Všetko v umení je podľa mňa od seba iba na skok. Mám pocit, že keď študuješ výtvarný smer, ktorý je naviazaný na tvorbu rukami, už máš blízko aj k rôznym ďalším zameraniam. Ja som mala vždy vzťah k materiálom, a našla som si to, čo mi je najbližšie. Vždy som sa vnímala ako človek, ktorý bude mať blízko k textilu alebo ku kostýmom, keďže to bol vždy môj hlavný fokus. Ale to čo robím dnes si ma hladalo stále viac a viac. Navyše, scénografia a kostýmy sú tímová robota. A ja som viac individuálna. Potrebovala som tvoriť sama a sebavyjadrovať sa. Keďže tvorba šperkov sa stala pre mňa tak dôležitou, rozhodla som sa doplniť si vzdelanie a externe si doštudovať odbor zlatník - klenotník, vďaka čomu som získala opäť ďalší set zručností a do mojej tvorby sa dostali aj drahé kovy.

Šperkovnica /LAYERTH/ (Orech)
AtelierObjectora, 55 €

Vo svojom „biu“ píšeš, že sa vnímaš ako multidisciplinárny umelec. Čo všetko sa pod týmto pojmom skrýva?

Skrývajú sa pod tým práve objekty a šperky a fakt, že pracujem s viacerými materiálmi a prístupmi. V prípade objektov môžem často zabŕdnuť do rôznych sfér. Nie len do interiérových úžitkových objektov, ktoré môžu byť zároveň aj solitérnym kusom, aj napriek svojej úžitkovosti môžu predstavovať “iba” pekný objekt, ktorý si postavíš do svojho obytného priestoru. Domov je našim najintímnejším miestom a je pre nás dôležité, čím sa obklopujeme. Občas sa venujem aj tvorbe výtvarných objektov, ktoré sú skôr sochami. Týmto spôsobom dokážem teda robiť rôzne veci, ale môj hlavný fokus je na šperky a interiérové objekty.

Mne sa páčilo aj to, ako si povedala, že objekt je šperk v priestore.

Áno, mám veľmi rada takúto podobu šperkov. Keď sú to také malé amulety. Napríklad prsteň, môže mať tiež sošnú formu. Je to objekt, ktorý nosíš, ktorý niečo vyjadruje a ktorý vizuálne zdôrazňuje tvoju osobnosť. Zároveň moje interiérové objekty sú ako také šperky do priestoru. Aspoň sa o to snažím.

Svojou tvorbou sa živíš posledné dva roky. Ako každý, kto sa svojou tvorbou živí, zrazu zistí, že si musí byť aj marketérom, aj riaditeľom, aj upratovačkou, aj všetkým. Aké úlohy vo svojej značke zastávaš ty?

Mám pocit, že zastávam úlohy, ktoré ani nemajú meno. Robím úplne všetko. Občas mi pomáha partner, ktorý je moja technická podpora a pomáha mi s výrobou. Vyrába niektoré časti objektov, ktoré ja následne dokončujem. Zároveň je mojou veľkou psychickou oporou, aj hlavným radcom. Takže je taký môj odborný asistent. Ale inak robím úplne všetko. Baví ma na tom to, aký dokáže byť človek širokospektrálny.

Samozrejme, najväčšia časť tvorby je výroba a dizajn. Spravujem si aj sociálne siete, fotím, aj točím videá. Mojou prácou je aj expedícia balíkov, cez „customer service“ až po účtovníctvo. To naozaj nemusím, no veľmi sa tomu snažím pochopiť a myslím si, že je dôležité, aby umelec a remeselník chápal aj biznisovej časti toho, čo robí. Nedá sa totiž úplne oddeliť podnikanie od umenia, ak sa chceme tvorbou živiť.

Aj vďaka tomu všetkému si mladá umelkyňa, ktorá robí to, čo ju baví. Darí sa ti svojou prácou plnohodnotne uživiť?

Myslím si, že sa mi to darí stále viac a viac. A išla som do toho s tým, že to bude ťažké, no napriek tomu som odišla z práce a začala sa živiť iba týmto. Musím stále vymýšľať nové veci, aby to bolo stále udržateľné a zaujímavé pre zákazníka. Samozrejme, že sú niektoré obdobia horšie a niektoré lepšie. Podľa mňa je to úplne bežné v akomkoľvek podnikaní, ale aj v takých momentoch to odmietam vzdať.

Vnímaš aj, ako ťa ovplyvňuje spoločenská situácia?

Áno, vnímam to, ľudia si viac dávajú pozor na to, čo nakúpia. Ak si zvolia práve moje veci, má to pre mňa oveľa väčšiu hodnotu, ako keď niekto nakupuje bezhlavo. Viem, že nemám veľkú cieľovú skupinu a tak je to v poriadku, moje veci nie sú pre každého. Myslím, že aj to je dôležité pochopiť, že si treba strážiť svojich verných zákazníkov a svoju skupinu nakupujúcich.

Možno zvonka si niekto povie, aké je to super, môcť robiť niečo, čo ťa baví. Ale pre mňa je to esenciálna súčasť môjho života. Keby náhodou prišlo nejaké horšia obdobie, nerobí mi problém nájsť si brigádu. Nepríde mi to ako krok späť. Môže sa to stať a som ochotná urobiť čokoľvek, aby som mohla robiť to čo ma napĺňa.

Na svojej stránke píšeš, že hľadáš krásu v nedokonalosti a že štipka tejto nedokonalosti nami vie niekedy pohnúť viac, ako bezchybná uhladená krása. S týmto som sa úplne stotožnila. Akým spôsobom to ty pretavuješ do svojej tvorby? Je aj toto filozofia tvojej značky?

Je to základná filozofia mojej značky a uvedomila som si, že je so mnou celý život. Že som vždy hľadala niečo, čo bolo vizuálne iné, čo vybočovalo z davu. Prvých pár rokov, keď som začínala s handmade tvorbou a experimentovala, hľadala som si svoj hlas. V roku 2019 som urobila serióznejší rebranding - dala som si urobiť logo, vymyslela som si nový názov a napísala celú základnú myšlienku značky. Po prvýkrát som si pomenovala to, čo som chcela aby moja tvorba vyjadrovala.

Tento rok v novembri bude mať moja značka 5 rokov a ja stále nachádzam v tejto filozofii nové a nové polohy. Inšpirujem sa históriou, symbolikou, ľudskými príbehmi a našimi vlastnými nedokonalosťami. Práve moje prívesky Venuše veľmi dobre zosobňujú túto filozofiu.

Čím sú Venuše také výnimočné?

Málo ľudí pozná ich celý príbeh! Venušky vznikli počas jedného osobnejšieho výstavného projektu. Spracovávala som príbehy reálnych žien do podoby váz, ktoré boli zároveň ich portrétmi. Veľmi som chcela na konci projekt zaznamenať do pamätného amuletu a vznikla mi táto Venuša. Navyše je tak trošku inšpirovaná mojou mamou - trochu ako ďalší portrét. Všetky príbehy nás žien, ktoré majú kopec rôznych nedokonalostí a ľudských bolestí som pretavila do tohto jedného prívesku. Je to môj najobľúbenejší šperk, nesie v sebe krásu každej z nás.

Venuša náhrdelník/mosadz + pozlátená oceľ
AtelierObjectora, 45 €

Vo svojom portfóliu máš aj kurzy a workshopy. Kedy a prečo prišiel tento nápad podeliť sa o svoje know-how a čo ti tie kurzy možno dávajú? Čo si vďaka ním napĺňaš?

Začalo to kurzami drevorezby. Chcela som ukázať ľuďom, aké je to úžasné, meditačné, ale aj trošku fyzicky náročné, samozrejme. Ale aj to, že drevorezba môže vyzerať inak, ako si možno predstavujú. Že to nemusia byť len obyčajné varešky a misky! Mojím cieľom bolo ukázať ľuďom na kurzoch, ako pracujú rezbári a sochári napríklad v zahraničí. Jednoduchá vec ako drevená lyžica môže byť totiž aj niečo, čo si zavesíš na stenu a je to dokonalý sochársky objekt. A to bol pre mňa najdôležitejší moment - aby si to vyskúšali, zažili radosť z drevorezby a aby to vnímali aj z nového pohľadu.

Čo ti takýto kontakt s ľuďmi dáva?

Som introvert, takže vždy bývam trošku unavená. Ale vôbec mi to neprekáža, je to úplne iný kontakt so zákazníkom a s ľuďmi, ktorí sa nejakým spôsobom dozvedia o mojej tvorbe. Väčšinou je to taký „ženský krúžok“, aj keď občas prídu aj muži. Vždy sa snažím vytvoriť bezpečný priestor a neformálnu atmosféru. Ani to inak neviem.

Priebeh kurzu ponechávam voľný, na začiatku vždy presne ukážem, ako správne držať nástroje a pracovať s nimi, úkažeme si čo vieme na kurze vytvoriť, ale snažím sa aj posmeliť ich, aby k danej veci pristupovali po svojom. Vtedy urobím všetko pre to, aby sa to podarilo. Veľmi ma baví pozerať sa na to, ako o tom premýšľajú. Veľa z nich je takých, ktorí v bežnom živote netvoria. Ale potom prídu sem, oddýchnu si a odviažu sa.

Chcú sa ľudia učiť týmto technikám?

Chcú sa učiť, vždy mi kladú veľmi dobré otázky a často sú to zákazníci, ktorí ma napríklad sledujú na sociálnych sieťach. Často sa mi stáva, že príde nejaký môj aktívny sledovateľ, ktorého spoznám zo sietí alebo dlhodobý zákazník. Niekedy sú to zase úplne noví ľudia, ktorým vyskočí reklama a niekedy zase takí, ktorí si len ručnou tvorbou potrebujú vypustiť stres z každodenného života a takéto kurzy hľadajú cielene.

Čo viac sa ľuďom páči – drevorezba či šperk?

Aktuálne si veľmi užívam workshopy šperkov s kombináciou mosadze s drevom. Tie sú teraz najpopoulárnejšie a na chvíľu vystriedali drevorezbu. Len nedávno som do ponuky zahrnula aj workshopy výroby strieborných šperkov, takže na tie sa veľmi teším!

Mňa osobne zaujal práve ten mosadzný šperk, keďže zvyčajne sa na šperky používa skôr striebro, zlato, chirurgická oceľ... Je podľa teba mosadz nedocenená?

Áno, veľmi. Myslím si, ľudia sa jej boja, pretože je to obyčajný kov. Často sa používa na bižutériu, ktorá je potom pokovená a samozrejme, časom sa ošúcha a vidno rôzne vrstvy povrchovej úpravy, čo už sa nedá bez ich odstránenia a opätovného pokovenia opraviť. Ja osobne mosadz nepozlacujem, pretože má sama o sebe veľmi peknú farbu. Mám na nej rada práve to, že oxiduje a časom chytí patinu. Páči sa mi, ak šperk vyzerá trošku poznačený časom. Samozrejme, stále sa dá vyleštiť do úplne lesklej podoby. Alebo si ju môžeš nechať takú patinovanú, čo je úplne v poriadku, a nijako nám to neškodí. Avšak, ľudia sú citliví na rôzne, aj na drahé kovy, tak vtedy si treba zvážiť, čo nosiť. Veľmi podobný kov je napríklad bronz, čo je zliatina medi a cínu. Je mäkšia a je červenšejfarby na rozdiel od mosadze, ktorá je viac do žlta.

Aká je starostlivosť o takýto materiál? Má aj nejakú nevýhodu?

Pri šperkoch, ktoré majú tendenciu oxidovať alebo sú pozlátené, je dôležité ich odkladať na suché miesto (šperkovnica, vrecúško), nesprchovať sa v nich a nešportovať s nimi. Ak sa aj stane, že náš šperk zoxiduje je ideálne naň použiť prostriedok, ktorý je na to špeciálne určený, existujú rôzne roztoky na čistenie srtiebra aj mosadze. Mosadzný alebo pozlátený šperk nie je šperk, ktorý môže mať človek na sebe nonstop. Aj keď mám zákazníčky, ktoré mi povedia, že sa s ním aj sprchujú a kúpu. Z čoho som vždy dosť v šoku a pýtam sa, či sa im nezafarbí pokožka, keďže samotná voda, chlór, či soľ vedia byť veľmi agresívne na kovy. Niečo ako vodeodolné šperky vlastne vôbec neexistuje. Ak aj na vás vyskakujú rôzne reklamy, vidím to, žiaľ, len ako marketing. Ja osobne by som sa ani v zlatých šperkoch nekúpala, lebo sa tým znehodnocuje a ničí naozaj hodnotný šperk. To, že šperk neoxiduje neznamená že sa neničí a zase naopak, oxidácia nie je vadou.

Aké sú sny Myi a značky Atelier Objectora? Čo by si chcela svojou tvorbou dosiahnuť?

Práve nedávno som si splnila jeden veľký sen o mojej prvej veľkej kolekcii strieborných šperkov. Kolekcia sa volá Wild Waters a stelesňuje útočisko našich skrytých, bezpečných miest a zároveň aj neskrotné temné hlbiny našej psychiky. Hovorí o pocite slobody, ktorý prichádza, keď sa v nás tieto dva protiklady uzmieria. Dizajnovo vychádza z rôznych foriem vody. Celý proces výroby bol omnoho náročnejší ako čokoľvek, čo som doteraz vytvorila, ale stálo to absolútne za to a som na ňu veľmi pyšná. Celá kolekcia už je dostupná aj na mojom SAShE. Časom by som sa chcela venovať aj tvorbe obrúčok a zásnubných prsteňov, ale to ešte chvíľu potrvá a samozrejme mám aj ďalšie sny, ako napríklad otvorenie vlastného showroomu s ateliérom a priestorom na kurzy a výstavy, to je asi ten najväčší sen :)