Žurnál+

Na návšteve: Abraka, láska k športu a prírode odetá v pestrých dizajnoch

SAShE.sk . » Rozhovory / 2018-10-10 09:00:00 /  4 komentáre / 52 lajkov / 403x zobrazený

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov a portrétov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

 

 

Dve kamošky a jeden chlap, to sú Nina Kubalová, Ajša Palowska a Ivo Sedlák, ktorí stoja za značkou Abraka. Ajša a Ivo nás spoločne privítali v ich malom bytíku v Piešťanoch, kde spoločne s Ninou vymysleli koncept značky. Tu kreujú nápady na nové kolekcie a väčšinu dizajnov. Štyri bicykle na m2 napovedali, že sme zavítali do príbytku, kde sa nelení. Abraka je založená na hesle “girls on the move”, teda baby v pohybe. Práve láska k športu priviedla Ajšu a Ninu k myšlienke vyrobiť funkčnú podprsenku. Ich ponuka sa postupne rozrástla o legíny, shorty, plavky či termo oblečenie. Látky si potláčajú u tlačiara na konci ulice a šijú v neďalekej dielni u pani Milky. Tkaniny, ktoré používajú vznikajú recyklovaním PET fliaš s dôrazom na najprísnejšie štandardy týkajúce sa dopadu produkcie na životné prostredie a udržateľnosť. Ak ste zvedaví, ako sa vyrába oblečenie, ktoré prispieva k čisteniu planéty, pozrite si video príbeh alebo si prečítajte celý rozhovor!

 

 

Čo vás priviedlo k myšlienke založiť značku?

Ajša: Na začiatku to bol len spontánny nápad, nemali sme podnikateľské ambície. Vyhecovali sme sa k tomu pri debate o funkčných veciach, ktoré by vyzerali pekne a dali by sa robiť aj doma. Postupne sa to vyposúvalo až ku kurzom strihov a šitia, ktoré sme s Ninkou absolvovali, aby sme získali prehľad v tejto oblasti.

Nina: K myšlienke založiť značku nás priviedol šport, ku ktorému máme ako bývalé profesionálne športovkyne blízko. Na trhu nám chýbali funkčné veci na aktívne vyžitie sa v pomere cena - kvalita - dizajn.

 

Akému športu ste sa venovali?

Nina: Boli sme basketbalistky, spoluhráčky, spolužiačky a kamarátky. S Ajškou sa poznáme už veľmi dlho. Dlhší vzťah mám snáď už len s mojím bratom (úsmev).

 

 

Ako dlho trvalo, kým sa nápad premenil na prvý kus oblečenia?

Ajša: Trvalo to asi trištvrte roka. Tento proces nás s Ninkou veľmi pohltil. Nakoniec sme dospeli k záveru, že nebudeme vynachádzať koleso, keď už je vymyslené a vtedy do toho vstúpil môj partner Ivo. Mal odstup a nadhľad, ktorý nám chýbal. Ukázal nám "guideline-y" (pozn. red. postupy) a pýtal sa prečo to chceme robiť takto, keď to môžeme robiť inak. Uvedomili sme si, že jeho mužské zmýšľanie sa nám do projektu veľmi hodí a preto sme mu dali šancu (smiech). Aktuálne je práve Ivo najprínosnejší v celom projekte. 


Nina: Ajška chodí do práce a ja som na materskej dovolenke, preto sme sa stretávali po večeroch. Ivko bol pri všetkých našich stretnutiach, keďže sa konali u nich na byte. Myslím, že sa na nás už nevedel pozerať (smiech). Stále sme sa cyklili v tom istom a on dal projektu “drive” (pozn. red. hnaciu silu).

 

 

Ako máte rozdelené úlohy?

Nina: V zásade sa to vyprofilovalo samotným procesom. Každý z nás je špecializovaný na niečo iné. Ajška má pod palcom marketing, sociálne siete a spolupráce. Ja mám rada kontakt s ľuďmi, takže riešim kompletný zákaznícky servis. Ivko zastrešuje prakticky celú exekutívu, výrobnú aj technickú.

 

 

Kto je autorom vašich dizajnov?

Ivo: Samotnú exekutívu väčšiny dizajnov robím ja s tým, že k vstupom sa dostaneme spoločne. Sedíme, rozprávame sa, riešime námety, dizajny a farebnosti. V závere ich s babami za chrbtom vytvorím. Okrem toho spolupracujeme aj s umelcami, ktorí sú nám konceptuálne blízki. To znamená, že nám spravia dizajn podľa svojho rukopisu. Nie všetci umelci majú skúsenosti s produktovým dizajnom, preto s nimi ešte spolupracujem. Snažíme sa dizajny dostať z 2D na 3D formát, teda na samotné legíny alebo podprsenku. Spolupracovali sme napríklad s ilustrátorkou Luciou Bartovou alebo s umelcom menom Eniac. Nie je jednoduché vytvoriť si vlastný rukopis, no pokúšame sa hľadať líniu, od ktorej sa neodkláňame. Chceme, aby zákazník vedel pri pohľade na výrobok povedať, že toto je Abraka.

 

 

Na akých pilieroch je Abraka postavená?

Ivo: Od začiatku sme to chceli robiť lokálne a ekologicky. Byť lokálnou značkou je super, pretože môžeme mať plnú kontrolu nad výrobou, od návrhu, cez tlač, až po ušitie. Najskôr sme chceli šiť sami, ale postupne sme si uvedomili, že takto sa nedá docieliť dostatočná kvalita ani množstvo. Preto sme začali spolupracovať s malou dielňou pani Milky, ktorá je od nás vzdialená 5 kilometrov. Vieme si tak výrobu korigovať veľmi rýchlo a priamo. Sme trošku limitovaní objemom výroby, ale takto nám to vyhovuje. Nechceme sa prehupnúť do nejakej obrovskej fabriky napríklad v Číne, pretože tam to funguje úplne inak. Zadáte si legíny s nejakým dizajnom a zvyšok robí Čína. Výsledkom je, že dostanete každý jeden kus výrobku zabalený v plaste a k tomu precestoval celý svet. My si pripravíme dizajny, vyberieme látku a dáme si ju potlačiť u tlačiara na konci ulice. Potom ju prenesieme do dielne, kde sa výrobok ušije a na záver ho sami zabalíme a pošleme. Z tohto procesu sa snažíme vylúčiť plast. Dbáme na to, aby nielen výroba, ale aj samotný výber materiálov spĺňal čo najprísnejšie kritériá a nemal veľkú uhlíkovú stopu.

Ajša: Jedným z našich pilierov je tiež motivovať k pohybu s heslom “girls on the move”, teda baby v pohybe. Zatiaľ len baby, ale v zime sa snáď budú môcť pohnúť aj muži (smiech). V zimnej kolekcii pripravujeme aj nejaké pánske kúsky. Od začiatku sa snažíme komunikovať, že vďaka pohybu sa cítime lepšie bez ohľadu na vek či fakt, že niekto beháva denne alebo ide behať prvýkrát. Našimi ambasádorkami sú aktívne baby, ktoré chodia na jogu, turistiku alebo robia akýkoľvek iný šport a tešia sa z toho.

Nina: Zákazníčky nám píšu, že začali behať vďaka nám alebo, že sa im ráno lepšie vstáva, keď idú športovať v našich legínach. Na sociálnych sieťach to spustilo vlnu. Veľa ľudí nás taguje, prizná náš produkt a pochváli sa ním, čo nás veľmi teší.

Ivo: Do našich výrobkov sme chceli pretaviť odkaz: “hýbte sa, buďte šťastní a zdraví, lebo pohyb, šťastie a zdravie sú vo finále to isté, jedno bez druhého nefunguje." To sa dá najlepšie povedať farebným a veselým produktom.

 

 

Ako vznikol názov Abraka?

Ajša: V názve Abraka je slovo "bra", po anglicky podprsenka. Nájde ho tam iba kto chce a zároveň to vyslovene nedefinuje len podprsenku, takže sme si tým nezatvorili dvere. Páčilo sa nám, že tento názov je zapamätateľný a znie slovensky. 

Nina: Prvotná idea bola vytvoriť len peknú a funkčnú podprsenku za rozumnú cenu. Bol to náš prvý a mal to byť aj jediný produkt. Pôvodne sme nechceli "ísť do legín", lebo sa nám tento segment zdal oveľa presýtenejší. Paradoxne, dnes nás najviac definujú legíny.

 

 

Čo aktuálne nájdeme vo vašej ponuke?

Ajša: Aktuálne máme štyri produkty: podprsenky, plavky, legíny a shorty (pozn. red. krátke nohavice na šport). Vďaka použitej látke je naše oblečenie ako druhá koža. Nepresvitá a s elastickými plochými švami neťahá pri pohybe. Legíny a shorty majú zvýšený hrubší pás so všívanou gumou, ktorý drží tam, kde má a pekne formuje líniu drieku. 

Ivo: V zime budeme pridávať aj ďalšie produkty, ktoré budú limitované a to najmä z kapacitných dôvodov. Musíme rozmýšľať, ako ponuku nastaviť logisticky tak, aby sme odpovedali na dopyt a zároveň sme si nezaplnili kapacity v dielni. Legíny zostanú ťažiskom ponuky a všetky termo mikiny a ostatné novinky budú limitovaných počtoch. Uvidíme, ako sa ľudom budú páčiť, nosiť a na základe toho sa rozhodneme, čo s nimi ďalej. Veľkou výhodou lokálnej výroby je, že vieme pružne reagovať na odozvu zákazníkov. Povedali nám, že legíny sú super, ale potrebovali by ich tak o centimeter dlhšie. Ušili sme teda desať dlhších legín. Zákazníčky sme pri ich predaji dopredu upozornili na zmenu dĺžky. Keď sa nám to osvedčilo, ďalšie legíny sme upravili tak, aby boli ľudia spokojní. Nechceme mať plné sklady niečoho, o čo nie je záujem alebo vyrábať niečo navyše. 

 

 

Aké novinky pripravujete?

Ajša: V našej ponuke opäť pribudnú termo legíny a budú aj detské legíny. Minulý rok sme mali veci pre detičky od 3 do 6 rokov. Na základe spätnej väzby z trhov sme si povedali, že tentokrát urobíme kolekciu pre staršie deti. Pomalšie rastú a keď prídu, vedia si už povedať, čo sa im páči. V minuloročnej zimnej kolekcii bolo oblečenie, ktoré sa dalo použiť ako prvá vrstva, aj termo legíny zároveň. Tento rok to chceme oddeliť. Pripravujeme veselé termo legínky a mikiny, ktoré sa budú dať nosiť na vrchu a úplnou novinkou bude prvá vrstva vyrobená z merina, ktorá by mala byť v dámskej aj pánskej variante.      

Termo legíny a mikiny prídu v nových dizajnoch. Staršie dizajny na celosezónnych legínach prejdú revitalizáciou. Bestsellery, teda obľúbené dizajny, ktorých stále nie je dosť ponecháme a niektoré vymeníme za nové. Merino bude pravdepodobne v jednoduchých čistých líniách. Budeme používať dve rôzne farby merino vlny, ktoré budú kombinované len šitím, teda strih bude tvoriť dizajn. Tu sa chceme zamerať skôr na funkčnosť materiálu, ako na dizajny.

Nina: Produkty sa snažíme riešiť sezónne. V lete boli plavky, na zimu pribudne termo oblečenie. Počas celej sezóny zberáme spätné väzby od našich zákazníčok a z nich v zásade vychádzame pri ďalšej kolekcii.

 

 

Ktoré dizajny sú najobľúbenejšie?

Nina: Nákupná psychológia je u nás rozdelená na trhový a webový predaj. Veľmi závisí od toho, ako sa nám podarí dizajny v štúdiu odfotiť. Niektoré sú fotogenickejšie, iné menej. Na trhoch "idú" viac tie menej výrazné, ktoré sa naopak slabšie predávajú na webe. K našim top, ktoré nesklamú ani tam, ani tam patria Zebričky, Melóny a Ovečky. To sú naše najvýraznejšie vzory.

Ajša: V ponuke máme aj dizajny z prvej kolekcie, ktoré sa veľmi dobre predávali a tento trend pokračuje. Veľmi dobré ohlasy sú na legíny Lúka, Tatričky a Bicykle. Sú to vzory v ktorých sa ľudia nájdu, dokážu sa s nimi stotožniť a možno ich nakopnú ešte viac k pohybu. Na trhoch sa stretávame s reakciami typu “á, Lucia ovečky, to je ako ty” alebo “jéj bicykle, ja tiež chodím na bicykel”.

 

 

Používate látku vyrobenú z recyklovaných PET fliaš, prečo?

Ivo: Pred Abrakou sa nikto z nás nepohyboval v oblasti textilného priemyslu. Ja sa venujem architektúre, kde je otázka uhlíkovej stopy a energetickej náročnosti často úplný základ návrhu. Z tohto sme vychádzali aj pri výbere látky. Zaujímali sme sa o spôsob výroby a dostupné možnosti. Oslovil nás polyester, pretože vydrží oveľa viac ako bavlna a dobre odvádza pot. Jeho nevýhodou je, že má veľkú uhlíkovú stopu, preto sme hľadali alternatívu.

Došli sme k záveru, že recyklovaný polyester je najlepšou voľbou z funkčného aj ekologického hľadiska. Má nízku presvitavosť, vysokú priedušnosť a nízku uhlíkovú stopu. Ľudia ho často porovnávajú s bavlnou a mnohí si myslia, že bavlna prírode neškodí, čo žiaľ nie je pravda. Spracovanie bavlny si vyžaduje oveľa viac vody a chemikálií. Ročný dopyt po bavlne je až 70 miliónov ton, toľko textilu ročne koluje na zemi. Človek takéto množstvo nie je schopný vyrobiť, aj preto je nahrádzaná rôznymi syntetickými látkami.

Výhodou recyklovaného polyesteru je, že môže byť recyklovaný znova a znova, vďaka čomu sa kolobeh textilu bez odpadu uzatvára. Recyklovaný polyester vzniká recykláciou samotného polyesteru, recykláciou PET fliaš alebo ich kombináciou. Recyklovanie PET fliaš rozvíja ďalší priemysel. Na základe dopytu po plastoch vznikajú nadácie, ktoré lovia fľaše a plasty z morí a oceánov, spracovávajú ich a používajú na výrobu priadzí a textilu. Toto nás veľmi oslovilo a preto sme sa rozhodli pre tento matroš.

 

 

Koľko PET fliaš bolo zrecyklovaných na látku potrebnú na ušitie jedného vášho výrobku?

Nina: Na legínky to vychádza okolo 12 fliaš, na podprsenky a plavky je to okolo 6.

 

 

Ako je to s dostupnosťou recyklovaného polyesteru?

Ivo: Napriek tomu, že ľudia chcú nosiť ekologické veci a čistiť planétu, dokonca sú zaň ochotní zaplatiť viac, je veľmi ťažké ho zohnať. Neustále komunikujeme s dodávateľmi, navštevujeme rôzne výstavy a pletiarne. Nájsť ekologický a pohodlný materiál, ktorý je recyklovaný, funkčný a nepoškodzuje životné prostredie je fuška. V skladoch pletiarní je väčšinou 95% priadzí klasického a len 5% recyklovaného polyesteru. Z nich sa pletie látka, ktorá tvorí ich portfólio. Nájsť a kúpiť recyklovaný polyester je tak omnoho zložitejšie.

 

 

Je nejaký rozdiel medzi recyklovaným a bežným polyesterom?

Ivo: V podstate nie, majú identické vlastnosti. Polyester je polymér a keď sa recykluje flaša alebo samotný polyester, rozložia sa opäť na polyméry. To znamená, že vznikne tá istá látka. Líšia sa len v tom, že na výrobu recyklovaného polyesteru sa používa o 90% menej vody a 70% menej energie ako pri výrobe bežného polyesteru. Tkanina z recyklovaného polyesteru má zároveň o 50% nižšiu uhlíkovú stopu ako organická bavlna. V porovnaní s inými syntetickými vláknami má takmer o 75% nižšiu uhlíkovú stopu ako nerecyklovaný polyester.

Nina: Stretávame sa s obavami, že je to roztopená fľaša na nohách. Recyklované tkaniny sú však bezpečnou alternatívou k bežným polyesterom. Látka je vyrobená s najvyšším stupňom starostlivosti o zdravie a bezpečnosť, je testovaná a certifikovaná, príjemná na dotyk a nositeľná počas celého dňa. 

 

 

Aké certifikáty majú látky, ktoré používate a čo znamenajú?

Ivo: Tkaniny z ktorých šijeme oblečenie majú certifikáty OEKO-TEX® | STANDARD 100 a Bluesign®. Tieto certifikáty hovoria o tom, že pletiareň z ktorej nakupujeme látku spĺňa najprísnejšie štandardy pri ich výrobe. Kedysi sa používali rôzne škodlivé látky na bielenie materiálov a úpravu priadzí samotných. Pre získanie týchto certifikátov pletiareň nemôže používať žiadne zo zakázaných látok, tým pádom nezaťažuje prírodu mimo stanovených noriem. Látka je testovaná a nezávadná, teda neškodí prírode, ani zdraviu človeka.

 

Strihy oblečenia si robíte sami?

Ajša: S Ninkou sme chodili na rozličné kurzy strihov, aby sme tomu porozumeli. Hlavne pri podprsenkách sú potrebné rôzne vybratia, teda záševky, ktoré sa robia na častiach odevu, kde sa ráta s krivkami. Každý má nejakú funkciu a riasi sa na inom mieste. Pochopiť, ako strih dostať z 2D do 3D podoby bola veda, ale aj zábava. Doma sme si ich strihali z papiera, a potom skúšali na látkach. Strihy sme najskôr robili sami, ale postupne sme začali spolupracovať s pani Milkou, ktorá má cenné know-how a vie nás usmerniť. Momentálne je už strih master Ivo.

Ivo: Pani Milka ma to postupne naučila (smiech). Ja k tvorbe strihov pristupujem moderne, cez počítač a ona tradičnými krajčírskymi "krivítkami" a bielou kriedou. Niekde v strede sa snažíme stretnúť. Keď som si myslel, že už som to všetko pochopil a viem spraviť strih, pani Milka sa pozrela na môj prototyp a skonštatovala, že mi to vo finále nevychádza. Nadšenie skleslo a išiel som zas odznova.

Ajša: Takto máš z S-ka zrazu 32-ku (smiech).

Ivo: V podstate strihy už robíme my s tým, že ich konzultujeme s pani Milkou, keď si nie sme istí. Ak niečo chcem, ale neviem to pretaviť do strihu, vysvetlí mi ako na to. Ja to zdigitalizujem a ona ušije. Viem strih upraviť presne tak, aby sa jej šilo čo najlepšie. Pri každej zmene látky, musíme automaticky reagovať aj zmenou strihu. 

 

 

Šijete aj na mieru?

Ajša: Dlho sme robili aj zákazkové objednávky, pretože sme chceli vyjsť všetkým v ústrety. Pri súčasnom objeme objednávok je to kontraproduktívne pre nás a aj pre zákazníka. Pri zákazkách na mieru sa dostávame do stavu, kedy musíme meniť strihy a polohovať na ne nové dizajny. Vo výsledku by zákazník musel na legíny čakať aj mesiac. Nechceme, aby ľudia tak dlho čakali na naše objednávky, pôsobí to nekorektne. Snažíme sa poskytovať servis, ktorý sami očakávame, keď si niečo objednáme.

Ivo: Pracujeme na sériovej báze, to znamená, že ušijeme pár legín a stále kontrolujeme "feedback" (pozn. red. spätnú väzbu), kvalitu. Tým pádom vieme produkt upraviť a vylepšiť aj 20-krát za rok a flexibilne reagovať na podnety zákazníkov. Vývoj robíme priebežne, hráme sa so strihmi a materiálmi, ale nechceme opäť skĺznuť k výrobe na mieru.

 

 

Ako ste nacenili svoje výrobky?

Ivo: Stále sme schopní fungovať s takmer rovnakou cenou ako na začiatku, takže v podstate sme ju nastavili dobre. Menila sa len v rámci 5%. Zistili sme, že na jeden produkt používame rovnakú látku ako veľká známa firma, čo vyrába plavky. V porovnaní s veľkými značkami, ktoré vyrábajú v Číne, je však naša výroba oveľa drahšia. Jednak preto, že nenakupujeme látky v takých veľkých množstvách a tiež preto, že pracujeme s krajčírkou, ktorá je vysmiata. Nemôže byť spokojná za takú istú plácu ako zamestnanci vo veľkých fabrikách, napríklad v Bangladéši. Nemáme síce certifikát na "fair trade" šitie (pozn. red. forma spravodlivého obchodu), ale naše šitie je v skutočnosti oveľa viac fér ako "fair trade" šitie. Všetky naše vstupy, výroba aj materiály sú drahšie. Zároveň však nechceme ísť s cenou vyššie ako značka, s ktorou nás zákazníci porovnávajú.

Nina: Naša cena odráža reálne ekonomické náklady na celú produkciu. Myslím si, že pre zákazníkov, ktorí za tým hľadajú viac než len oblečenie, je naša cena v pomere ku kvalite a dizajnu prijateľná.

Ajša: Veľa vecí sa ukáže až počas samotného podnikania. Vždy si treba uvedomiť, že ak nová značka príde s niečím, čo je veľmi drahé, alebo je jej cena porovnateľná s cenou značiek, ktoré sú na trhu etablované a dobré, bude to ťažké. Postaviť značku z ničoho s drahými produktami nie je jednoduché. Treba si zvážiť, v akých intenciách sa tá cena bude hýbať počas podnikania, rozmedzie kde začať a kam sa chcem dostať. Napríklad, postupne budem robiť s lepšími materiálmi, budem tomu pridávať hodnotu a tým pádom môžem zvyšovať cenu. Meniť cenu z roka na rok alebo len preto, že som si to zle vypočítal, nie je vhodné.

 

 

Smeruje Abraka k tomu, že vás dokáže uživiť?

Ajša: Mňa napríklad totálne baví, že mám aj prácu, ktorú som robila ešte pred Abrakou. Mám radšej väčšiu diverzitu práce, je to pre mňa dynamickejšie a potom si  viac vážim to, čo robím. Pokiaľ mi to môj časopriestor dovolí, rada by som sa venovala aj, aj.

Zarobené peniaze sa zatiaľ snažíme investovať naspäť do firmy, neodkladáme ich, nepočítame koľko by nám vyšlo na výplaty. Kúpili sme stroj, ktorý sme potrebovali a nikoho to nezabolelo. Keď cítime, že potrebujeme nájsť napr. dobré merino, tak kupujeme vzorky, chodíme a hľadáme. Nikto z nás sa nepozastaví nad tým, koľko to stojí.

Nina: Všetci sme nastavení na rovnakej vlne, takže investovanie nám príde úplne prirodzené. Zákaznícky servis a vybavovanie objednávok mi už zaberú celkom slušnú časť dňa, no zatiaľ sa popri tom stíham venovať aj svojim dvom dcérkam.

Ivo: Nikto z nás troch na tento projekt nie je úplne odkázaný, tiež si popritom robím aj svoju prácu. Denne mi však Abraka zaberie aj niekoľko hodín. Ľuďom, ktorí si chcú robiť nejakú vlastnú vec treba povedať, aby sa neprepočítali. Zrazu im to zaberie celý deň a nedajú tomu žiadnu hodnotu. Čas ľudí niečo stojí a musia rátať s tým, že vlastné projekty si ho vyžadujú veľa. Aj my sa často stretávame po večeroch, rozoberáme, čo musíme spraviť, upraviť. Uživiť sa týmto projektom asi dá, ale nie je to zadarmo.

Ajša: Cashflow nie je taký jednoznačný ako sa zdá. Keď povieme, že sa s tým “asi dá uživiť”, nie je to preto, že nechceme povedať, že to zarobí alebo nezarobí. Je to proste tak, že jeden mesiac máme povedzme pár stovák náklad na nákup väčšieho množstva látky alebo kúpime nejakú násadku na stroj. Prípadne sa všetci zhodneme, že investujeme do Ivových lyží (smiech). O dva mesiace to zarobí, ale v ten daný mesiac to nezarobilo, lebo sme mali veľké náklady. Z tohto dôvodu to nie je úplne jednoznačné. 

Ivo: Keď chceme mať dobré produkty, Ivo musí byť šťastný (smiech).

 

 

Čo je podľa vás najťažšie pri budovaní značky?

Ivo: V súčasnosti je veľmi silný tlak sociálnych sietí a reklám. Pokiaľ chceš mať nejakú značku, alebo si niečo budovať, je potrebné budovať nonstop. Akonáhle prestaneš pracovať, tlak ostatných značiek, nových materiálov či dizajnov je tak veľký, že tvoju značku proste pohltí.

Ajša: Podľa mňa je to originalita. Menej sa pozerať na to, čo robia iní a robiť to, o čom je človek presvedčený, ísť svojou cestou. Keď sa pozrieme na naše prvé legíny, vidíme veľký progres. Neprišli sme na trh s dokonalým produktom. Naše legíny mali aj chyby, nie je hanba povedať to. Mali sme tri rôzne šitia, kým sme sa dostali k tomu ako vyzerajú dnes a stále sa posúvame. Za rok, čo sme na trhu sme nazbierali veľké množstvo skúseností. Nebolo to jednoduché, ale hnacím motorom je, že naše produkty sami využívame.

Ivo: Tá dobrá energia, taká "abrakovina" ide aj z toho, že Abraka nevznikla ako snaha o biznis plán, ale ako záľuba a vôľa niečo robiť. Baby chceli niečo vytvoriť, ušiť podprsenku. Cieľom bolo priniesť životný štýl, aktívne baby oblečené v niečom funky.

 

Máte na SAShE obľúbené značky?

Ajša: Kamošíme sa s liqoil a používame ich kozmetiku. Rovnako máme rady aj kozmetiku a Lucky z DULCIAnatural. Ja mám hrozne rada náušničkarov, všetko čo sa leskne a trbliece (smiech).

 

Nina, Ajša a Ivo, ďakujeme za zaujímavý rozhovor! Ak sa vám páčil, pozrite si ich ponuku ››

Video príbeh značky Abraka si môžete pozrieť na našom YouTube kanáli ››

 

Komentáre

Brink Gratulujem ku krásnemu článku! Koncept vašej značky je skvelý, nech s vám darí! :-)

2018-10-08 19:54:422x

Abraka Ďakujeme :)

2018-10-08 20:58:011x

matulik81 Kraaasne...vy ludkovia,vase vyrobky aj myslienka,ako sa formou recyklacie mozeme paradit...uprimne drzim prsty v dalsej tvorbe xxx

2018-10-10 08:25:14

Abraka Mati ďakujeme :)

2018-10-10 09:02:00
Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »