Úvody sú dôležité. Vedel to aj Johnny Cash. „Hello, I'm Johnny Cash“, vravieval obecenstvu predtým, než začal hrať. Johnny bol legenda. Ako človek mal i temné, škaredé stránky. Ohýbal si pravdu svojim smerom, ale keď sa veci chýlili ku koncu, nebol dôvod svoje poklesky tajiť.
Johnny bol legenda. A tiež len človek. Remeselník. Tesár hudby pre tých menej šťastných, tesár hudby, ktorá bola o tých menej šťastných. Jeho hudba práve činila (a činí) tých menej šťastných – šťastnejšími.
Aj keď tu pán Cash s nami už istý čas nie je, žije ďalej. Vo svojej hudbe, vo svojom „Hello“.
V každom jednom oslovení, ktoré sa spred piesne derie, aj keď tam práve nie je v nahrávke zahrnuté. Každá jedna jeho pieseň je oslovením. Oslovenie je práve to zrkadlo, vďaka ktorému viete, že to, čo vám niekto prináša, je tu práve len a len pre vás.
Johnny sa nepovažoval za nikoho výnimočného. Skôr sa považoval za menej šťastného. Za takého, komu bola i jeho hudba určená. Oslovoval, lebo bol jedným z oslovených.

***
Prečo si toto píšeme, keď ideme súťažiť? A... ideme? :)
Súťaž je niečo, kde sa účastníci navzájom prekonávajú. V tomto našom malom podujatí budete prekonávať samých seba, v tom, čo si vlastne vyberiete :)

Okrem darčekov, ktoré sú tento mesiac súčasťou každej objednávky, sme pre vás pripravili ďalšiu vymoženosť.
Kto si u nás v mesiaci december zakúpi čokoľvek v akejkoľvek hodnote, dostáva sa do žrebovania o ČOKOĽVEK z našej galérie. Vyžrebovaní budú traja šťastlivci s takýmto nárokom výberu. Jedinou podmienkou je, že vecička ktorú si vyberiete, musí byť skladom. Zahrnutí do žrebovania budú nielen nakupujúci po dátume zverejnenia tohto žurnálu, ale všetci, ktorí v mesiaci december už nakúpili. (ozveme sa vám Sashe poštou, ak náhodou žurnál prehliadnete)
Podujatie teda trvá až do dňa žrebovania. Ten bude (po predĺžení) 2.2.2017. Okolo 20:00 zverejníme výsledky – teda používateľské mená troch šťastlivcov. Potom sa vám ozveme, a dohodneme doručenie výhry.

**************************************************************************

POZOR: predĺženie termínu súťaže a odklad žrebovania. Súťaž o všetko trvá až do 2.2.2017, pretože nechceme vynechať pravoslávnych nakupujúcich a tých čo docestujú zo zahraničia len v januári, ktorí si svoje darčeky vyberajú pozdejšie. Do budúcna všetky koncoročné súťaže ponecháme predĺžené až do konca januára, aby sme dali priestor všetkým vyznaniam a nezabudli na nikoho zvyky, obyčaje a náboženské odtienky, rovnako na handicap spôsobený pobytom v zahraničí. Ďakujeme za pochopenie :) 

**************************************************************************

Vecičky si môžete vybrať už teraz, napíšte nám do komentárov čo by ste si prali, ak by ste vyhrali, alebo si to nechajte na pozdejšie, do konca roka v galérii pribudne ešte pár lahôdok :)

***

Prečo teda takýto úvod? Pretože úvody sú dôležité. Je jedno v ktorej etape života ste, je nevyhnutné dokázať osloviť. Osloviť tak, ako to dokázal aj spomínaný pán Cash. Oslovenie je druh mágie. Musí byť prirodzené, nevtieravé, príjemné. Oslovenie nie je pripomínanie sa.
Ak sa niekto musí pripomínať, môže vedieť, že je na zlej ceste. V dnešnej dobe je pripomínnie sa a pútanie pozornosti každodenným chlebíčkom pre už dosť veľkú časť digitálnej populácie. Hoci aj malé pripomenutie môže byť známkou veľkého „attention whoringu“, ako vravia naši bratia Anglosasi.
Človek si legendárnosť nevydranká pútaním pozornosti. Legendárnosť sa nedosahuje ani dobrou reklamou či marketingom. Legendárnosť sa zavše dostaví až po jeho smrti, po prežití života v zápase a nepochopení.
Mnoho remeselníkov a umelcov nemá to šťastie, aby sa stali legendami. Predajú sa. Nezvládnu tvoriť z hĺbky duše, nezvládnu tvoriť tak, ako cítia a ako chcú. Trh zapráska bičom, v zľaknutí o živobytie, sklopia zrak a začnú vyrábať polotovary a obrobky, výmenou za trvalý príjem. Predajú svoje duše za „skutočné istoty“. Lenže duša sa vzpiera a bolí. Tak remeselník dušu tlčie a tlčie aby neskučala, až duša zhasne. A ostane len panák, čo hádže svoje výtvory do súkolia trhu a kŕmi beštiu, ktorá sa živí zlomenými dušami.
My to necheme. Nechceme sa zlomiť. Chceme tvoriť tak, ako to cítime, a pre tých, pre ktorých cítime, že je to správne.

Možno by sa však dalo polemizovať o tom, či výroba pre niekoho nie je výroba pod jeho bičom...?

V prvom rade robíme veci tak, aby si odnášali so sebou kúsky našich duší a odovzdávali ich tým, čo ich v tých veciach sú schopní nájsť. Robiť niekomu vec na mieru nie je len o dodržaní parametrov a projektového zámeru, je to o schopnosti prečítať dušu zadávateľa a odzrkadliť ju vo veci, ktorú mu vyrábate. Zavše sa stane, že vás prekvapí niekto bez duše... v tom prípade sa pokúšame dodržať parametre, len parametre... aby tú prázdnotu na nás nevychrstol. Jakože chápeš brácho.

Rozdávame, lebo môžeme. Robíme veci, lebo to proste dokážeme a teší nás to. Máme za sebou ďalší dobrý rok. Spoznali sme kopec zaujímavých ľudí, venovali sme sa výrobe množstva pamätných výrobkov. Naše kúsky sa ocitajú v takých krajinách, kde doposiaľ žiadne nemáme a počúvame chvály a odporúčania aj odtiaľ, odkiaľ by sme to najmenej čakali. Bohužiaľ, stretli sme i osoby, ktoré prišli pod maskou klientskou, so zámerom klamať a obohatiť sa. Našťastie, sú preč.

Nechceme sa pripomínať. Ani vás oslovovať. Nestihli sme ešte ani náš remeselný tím predstaviť, a o pár mesiacov sme tu dva roky. Nebudeme sa ale ani predstavovať. Viac necháme hovoriť naše diela.
Naše mená budú raz zabudnuté, naše životy tiež. Platiť budú klebety, roztrieštené spomienky a to všetko, čím si na tých dávno odídených ľustvo spomína.
Chceme ale, aby naše veci oslovovali aj dlho potom, čo tu nebudeme. Od posledného klinca po najprvšiu zbraň. Nech sa naša práca stane starožitnosťami, ku ktorým si ľudia budú vymýšľať historky a klebety. Nech je tak, pretože ľudské slovo nemá žiadnu váhu a uplýva pod tlakom každého nového slova, ktoré sa stavia na jeho miesto. Jediné, čo bude v platnosti, nech je vzácnosť našej práce. Vzácnosť spočívajúca v schopnosti tešiť a pútať.

Nech nás naše veci tešia, a vždy keď sa k nim vrátite, nech vás oslovia...

„Ahoj, my sme ROD“

A my... budeme mať zmysel, po ktorom túžime.