Ema O. » Blogy / 2020-10-20 17:00:01 /  9 komentárov / 43 lajkov

Veľa mesiacov pred svadbou som sa tešila, ako vám ukážem všetky tie skvelé veci z našej svadby. Trvalo to síce dlho, ale konečne som sa v posledných dňoch ku tomu dokopala. Asi to súviselo aj s tým, že sme oslávili naše prvé výročie a moja nálada bola (a ešte aj je) silno svadobno-spomienková. Zo všetkých tých krásnych svadobných kúskov som zostavila môj osobný rebríček top 10-tich vecí z našej svadby. Všetky tieto veci spája nielen to, že sú „handmade“, ale aj to, že sú recyklované alebo recyklovateľné (prípadne znovupoužiteľné). Prvú časť tohto dlhého žurnálu som stihla napísať do môjho osobného deadlinu – do nášho prvého výročia. A pár dní po deadline - čiže práve teraz - prichádza druhá časť!

5. Konfety z novín

Dlho som rozmýšľala nad konfetami, či ich mať alebo nemať. Odrádzala ma predstava zbytočného odpadu, preto som rozmýšľala nad prijateľnou alternatívou. Nakoniec vyhrali malé papierové srdiečka, ktoré sme po večeroch povystrihovali zo starých novín s mojimi tromi mladšími sestrami. Tie z toho neboli zrovna nadšené - povystrihovať dostatočné množstvo konfiet pre desať družičiek nie je zrovna málo - ale spolu sme to zvládli a minimálne za mňa to určite stálo za to (aj keď mám podozrenie, že moje sestry by do toho už znova nešli :D). Konfety sme nasypali do papierových vreciek, ktoré sme tiež urobili z novín. Ak sa vám páči tento nápad, rada vám niekedy pridám aj fotonávod ;)

(mimochodom, vysušená kytica v rohu tejto fotky je TÁ moja svadobná, ktorú som vám spomínala minule)

4. Fľašky s etiketami

Ako svadobnú výslužku sme rozdávali domáci bazový sirup a domácu. Čo však bolo na výslužkách úplne najlepšie, boli etikety. Príbeh za nimi je takýto:

Moja krstná raz prišla za mnou, že má kolegyňu, ktorá si každý rok dáva vyrobiť novoročnú pečiatku s klasickým nápisom „PF 20xx“. Je zrejmé, že tieto pečiatky sú jednorázová záležitosť. Moja úžasne kreatívna krstná však vymyslela pre minuloročnú pečiatku (rok 2019) aj ďalšiu možnosť použitia - keďže naše iniciály sú P a E, stačilo dopísať ku „F“ jednu paličku, medzi písmenká srdiečko a zrazu sme mali svadobnú pečiatku s našimi iniciálmi a rokom svadby! Opäť to bolo trochu prácnejšie a bolo veľa možností, ako to urobiť jednoduchšie, ale nám to za to stálo ;)

3. Zasadací poriadok

Tá istá krstná nám urobila aj tento originálny zasadací poriadok. A znovu je za tým hlbší príbeh. Krstná v čase, keď ešte nebola mojou krstnou, lebo ja som nebola ani v plánoch, urobila podobný zasadací poriadok na svadbu mojich rodičov. Ten sa stal pre mňa asi najvýraznejšou pripomienkou ich svadby, pretože ho majú už dlhé roky zavesený nad posteľou a preto som ešte dlho pred mojou vlastnou svadbou vedela, že aj ja si raz taký budem prosiť. Ak sa na neho bližšie pozriete, všimnete si, že okrem mien obsahuje množstvo výstrižkov z rôznych novín a časopisov. Všetky sú starostlivo pohľadané, vystrihnuté a prilepené ku menám podľa charakteristík ich majiteľov, vďaka čomu bolo na našej svadbe o jeden bod programu viac. Takmer všetci hostia si ho v priebehu večera museli detailnejšie preštudovať a spoločne sa zabávali na tom, čo sme na nich „našili“. A ja sa už neviem dočkať, ako si zasadací poriadok zavesíme ako spomienku do nášho vlastného bytu (snáď už čoskoro :)).

2. Motýliky

Ako sa dalo predpokladať, na našej svadbe malo veľmi veľa hostí našich recyklovaných motýlikov. Niektorí mali motýlika už dlhšie, niektorým som stihla ušiť špeciálne na našu svadbu a niektorým sme ich požičiavali... Len na tejto fotke ich môžete napočítať 6 a to ešte niektoré nie je vôbec vidno (a mnohé na fotke ani nie sú).

A samozrejme, najdôležitejšieho recyklovaného motýlika mal na krku môj ženích! Tento je moja najväčšia srdcovka zo všetkých motýlikov, čo som kedy ušila a veľmi sa teším, že po svadbe neostal sedieť v skrini, ale že ho môj (už) manžel nosí veľmi rád a veľmi často na hocijaké príležitosti.

1. Svadobné šaty

Najdôležitejším, najnáročnejším, ale zároveň aj najkrajším handmade kúskom celej svadby boli moje svadobné šaty. A možno mi nebudete veriť, ale ušili sme ich s mojou mamou celé samy... Ok, to mi ešte možno uveríte, ale veríte, že ani jedna z nás nie je krajčírka a nemáme k tomu ani blízko? Obidve sme vždy šili len rekreačne a hlavne intuitívne, naozaj, čestné slovo! Trvalo nám to asi trištvrte roka (najhorší a najdlhší bol výber látky), strih sme si urobili samé a šili sme na úplne obyčajnom šijacom stroji, čo nemá ani overlock. Bolo to náročné (mama si často povzdychla, že na čo sa nechala nahovoriť), ale šaty nakoniec dopadli ešte lepšie, ako som čakala a nevymenila by som ich za nič na svete.

Ako si určite správne spomínate, celý tento svadobný článok má byť o svadobných kúskoch, ktoré už boli použité alebo ešte niekedy v budúcnosti použité budú. A nie, už sa nechystám znova vydávať (aj keď ja by som si to pokojne znovu zopakovala, ale vždy len za Neho). Ale mám ešte tie mladšie sestry, ktoré mi pomáhali vystrihovať konfety, pamätáte? Tie sa raz tiež budú pravdepodobne vydávať a ak budú chcieť, môžu použiť aj tieto moje šaty. Ušili sme ich totižto tak, že vrch a spodok nie sú spojené, ale sú voľne kombinovateľné (ako ste si mohli všimnúť už pri mojom popolnočnom outfite v predchádzajúcom žurnáli – len som si vymenila sukne, vrch ostal rovnaký). Preto je možné ku univerzálnej tylovej sukni došiť nový vrch alebo opačne. Tiež si viem predstaviť našiť na sukňu drobné aplikácie či na ňu prehodiť ešte jednu vrstvu ľahkého vzorovaného tylu. Možností je naozaj veľa, tak uvidíme, s akými nápadmi o pár rokov sestry prídu.

To, že vrch a spodok šiat neboli zošité dokopy, malo aj ďalšiu veľkú výhodu – úžasne sa v nich tancovalo, nič ma neťahalo, šaty boli ľahučké a hýbali sa celú noc spolu so mnou...

Toľko o najlepších svadobných materiálnostiach. To naozaj najlepšie sa nedalo chytiť rukami, vidieť očami a zachytiť fotoaparátom... Preto ešte raz ďakujem z celého srdca všetkým, ktorí nám pomohli nielen s týmito svadobnými kúskami, ale aj so všetkým, čo so svadbou súviselo a všetkým, ktorí prišli a tešili sa v ten deň s nami, lebo naozaj bolo cítiť, že radosť delením rastie. A ďakujem tiež fotografom Lucke Mojžíšovej a Matejovi Ondrejkovi, ktorých fotky som použila aj v tomto článku.