Tradícia používania na kartičkách tkaných pásov „tkaníc“ pre každodenný odev našich predkov bola rozšírená podľa zdokumentovaných informácií od moravských hraníc na územie Hornej Nitry. Myslím, že tento doplnok kroja sa využíval aj v iných krajoch Slovenska, ale chýbajú na to dôkazy. Jediné čo sa dá ešte zistiť, že podobné pásy ale tkané už na doštičke (jednoduchšej technike v podobe hrebeňa ako na tkáčskom stave) sa vyskytovali aj v ďalších regiónoch.

Obce okolo Trenčína ako pričlenená obec Opatová, Trenčianska Teplá, Dubodiel, to sú posledné ostrovčeky, kde sa ešte začiatkom 20 storočia aktívne používali v dennom odeve takéto tkanice.

Tkanice na karetkách sa vyrábali z harasovej vlny a na útok, čiže previazanie jednotlivých riadkov osnovy sa používala konopná niť. Kartičky, ktorými sa vykonával pohyb dopredu, dozadu alebo otočením po natiahnutej osnove sa vyrábali v tej dobe väčšinou z rohoviny domácich zvierat a na našom území sa používali so štyrmi dierami v každom rohu.

Farby tkaníc boli pestrofarebné, lacnejšie, pre staršie ženy alebo smútočné tkanice mali stredný pruh jednofarebný bez znakov tzv. „hladký“, V smútočných nemohla byť červená farba, väčšinou bol stredový pás zelený s modrými prúžkami na krajoch. Na niektorých tkaniciach boli v stredovom jednofarebnom páse znaky kvetov, hviezdic, kalichov, kosoštvorcov a pod., ktoré sa vtkávali možno tzv. brokátovaním (Juraj Polerecký z Prievidze) , alebo neskôr vyšívaním ihlou (Štefan Tänzer v Nitrianskom Pravne). Pri brokátovaní, alebo vyšívaní sa používala obyčajná vlna, neskôr mäkká berlínska vlna „berlinerka“ a pre bohaté nevesty sa používal aj úzky kovový drátik tzv. „šik“.

Obľúbenosť tkaníc na odevoch a ich farebnosť bola taká veľká, že sa preniesla aj do dobového snára Vavřinca z Březové – „Snář velmi pěkný“. Dovolím si citovať v pôvodnom jazyku: „ Jestli oděv ten opremován tkanicemi červenými, radost zřetedelná potká člověka toho. Pakli zelenými, zboží přibude. Pakli žlutými, neduh a nemoc ukazuje. Tkanice neb pruhy na odevu černé a bíle ohavnost znamenají.“

Aj český maliar a ilustrátor Josef Mánes, ktorý bol očarený československými krojmi sa v rokoch 1854 podujal zdokumentovať na kresbách naše kroje a tkanice sa dostali aj na jeho dve kresby interpretované v knihe Františka Žákovca a Jána Štenca. Konkrétne to bola kresba Marina Kurincová z Valaskej Belej kde je vyobrazená tkanica na odeve vo farbách karmínovej, žltej a bledomodrej a kresba Marina Hnidožová z Opatovej (dnes už súčasť Trenčína) kde sa tkanica skladá s okrajmi ružovo bielymi, žlto červeným a zeleným pruhom znakov, modrým stredovým pásom a červeno zubatou časťou. Túto tkanicu som si dovolil podľa dobovej kresby utkať na karetkách s názvom Marina z Opatovej, tak môžete sami posúdiť či som sa trafil a podobá sa nakreslenému originálu. Zatiaľ v našej ponuke máme tri tradičné tkanice, ale vzory sú nachystané tak očakávajte v blízkej budúcnosti ďaľšie prírastky.

Nebolo to iba naše územie kde sa používali na kroje takéto tkanice, sú dôkazy z Čiech, Srbska, Bulharska.... ale o tom zase niekedy popíšem.