Už len pár dní a máme tu jeden z najväčších sviatkov - ZIMNÝ SLNOVRAT.  Ako to s tými sviatkami vlastne je?

Naši dávni predkovia uctievali Slnko ako najvyššieho boha, menom Svarog. Slnko dáva život všetkému na tejto zemi a jeho púť nebom sa končí  - Slnko zomiera - práve v deň Zimného slnovratu, 21.12., kedy je najkratší deň v roku - Kračúň. Aj názov "Vianoce" vznikol spojením slov "viac noci". Je až neuveriteľné, že napriek snahe kresťanov nahradiť význam Vianoc inou udalosťou, sme si my Slovania uchovali pôvodný názov.

Staré Slnko umiera a v tom istom okamihu sa rodí nové, mladé Slnko. Význam tohto sviatku však ďaleko presahuje súvislosť s dĺžkou dňa. Symbolizuje kruh života, kedy koniec je začiatkom, večný kolobeh - smrť a život, staré a nové, spojené v nekonečno.

Čas pred Zimným slnovratom bol aj časom, kedy ľudia hodnotili rok predošlý a zbavovali sa zlého (zlé myšliemky, strachy, zlozvyky) a hádali, čo ich čaká v tom budúcom, veštili, či pozitívnymi myšlienkami "plánovali" budúcnosť.

Boli to sviatky veselé, bujaré, tancovalo sa, spievalo, nosili sa masky, robili sa obrady a kúzla. Nebol to vážny sviatok s pôstom, lež oslava života, návratu Slnka, radosť a hodovanie.

Mnoho zvykov, ktoré sa uchovali do dnešných dní pochádza ešte od starých Slovanov a také hádzanie orechov do rohov, zbieranie imela, či vymetanie kútov sú vlastne prastaré kúzla a čary. Vykonávali sa rôzne obrady ako napríklad badnjak, ktorý súvisel s kultom ohňa, zvlášť dôležitého v najhlbšej zime. Bolo to polienko, dopoly zbavené kôry, s vyrezatným slnečným symbolom. Toto polienko sa priložilo do veľkej obradnej vatry, ktorá sa robila pre kmeň či dedinu spolu a nechalo sa od ohňa chytiť. Potom sa vytiahlo a uchovávalo doma pri ohnisku. Keď prišli najväčšie mrazy a išlo "o život", vtedy badnjak rodina priložila do rodinného ohniska. Ďalším známym obradom je vzdanie úcty živlu vody. Kto prvý na Kračúňa vstal, nabral vodu zo studničky a ostatných ňou pokropil. Ďalej to bol "Ovseň" (useň, avseň, govseň) - obsypávanie ľudí zrnom, ktorým sa mal prebudiť život v prírode. Je to obrad agrárnej mágie, ktorý má zaistiť bohatú úrodu.

Všetky tieto zvyky sú odrazom vnímania prírody a života v prírode a s prírodou. Ľudia prijímali všetko, čo im príroda dávala s pokorou, s vďačnosťou a brali len toľko, koľko potrebovali, vážili si každý strom, každé zviera... nejako prirodzene chápali význam všetkého, čo prichádzalo...

Mladé Slnko je ešte slabé a v prvých mesiacoch roka ho málo cítime, postupne však zosilnieva, zima sa končí, prichádza jar, čas dospievania, rozpuku, plodnosti...

...a o tom zas neskôr... keď bude nadchádzať jarná rovnodennosť...