Domov » Žurnál+ » Autor: Petra Tomisova

Žurnál+

že 116 991! Wuaaa, len tak

Petra T. » Osobné Blogy / 2014-12-01 11:53:04 /  2 komentáre / 7 lajkov

Máme pred vianocami.

(pozor, bruty som znechutená náladou našej demokratickej a pokornej spoločnosti a tak tento trochu rozháraný text môže pohoršiť citlivejšie osoby)

-

Hech vraj šťastné a veselé!

-

K smiechu.

Už je mi po rokoch vcelku jedno, že tradične miesto spomalenia úporne makám na to, aby bolo za čo v novom roku (človek si zvykne aj na dereš), však ako po očku sledujem, čo velí v týchto dňoch našej krajine, desím sa toho, čo dokáže VRAJ kresťanská láska a morálka prerastajúc cvalom v hon na čarodejnice; ako sa pár ľudí hraje na viacej ako bohov, ako každý, kto je iný, musí byť hneď vinný za to, za ono, za tamto ... a pritom sme pred len štvrťstoročím verili, že už nebudeme kastovaní podľa príslušnosti ku knižke, k rodine, či rase.

Apsoň medzi nami ... 

Pritom mnoho ľudí žobre hladom, zimou, bezmocou, len okolo toho sa nedá veľa čo naukazovať - prstom, to by sme museli na seba a to sa nenosí.

A tak  - sme v tom zase dnes rovnako ako vtedy, vlastne vždy  ... 

- - - 

kDE MOKRÁ ČIApka na slávnu hlavu dopadla, korunujúc ju úspechom, slávou, bohatstvom a mocou, tam za to všetko vždy davy iných zaplatiť museli. 

Kto platiť nechcel, zaplakal.
Kde neplakal, plákal i plátal košele iných.
Vraj – pre všetkých rovno.
Cha ... ) Od vtedy, navždy rovnako otrok je na tom v ROVNOSTi pre hostí inej, pred domácich našej, čo na pranieri rozumu každým vekom leží a darmo obdiera ústa o zlorečné pravdy mocných más – slobodných až k smrti...
zabúdajúc, že trS LOBODY vždy vždy prerastie minimálne o hlavu vyššie i ten najušľachtilejší kvet, ak hnoj nepokropí belostné rúcho najspravodlivejších zvolených k hnoju, válovu i slame (v najvyššieho tlame).

A tak máme po ich vzore všetci aspoň čisté rúcha, napojení sme vždy na pol ucha, žiadne oči, o slovách snáď nie je žiadna reč, činy zdrhli kamsi do sklenených pekiel – preč.
A ako sme rovnostársky chceli, demokraticky máme napratané bruchá, pričom po rozume iba čistý pokoj, mier a čisto.
Na prestretom stole k všeobecnej zhode náš smäd po bohatstve plače nad rozliatym mliekom, kravy bučia hladom, zlo je vraj len priekom proti vekom , práca bolí a môj pokoj iba jedným steblom v poli je, ktorý skosia stroje -
za tvoje.
Ako inak?

Už niet chuť činiť sa a biť, veď to, čo chceme, je len blahobyt za posledné požičané drobné, za najlepšiu cenu k prepitému venu ... na veky, Kde MOKRÁ ČIApka siahala a siaha k blahodajným metresám, ó nebesá!

Raz za rok však zazvoníme zvonom, vyhlásime, teraz je to pokojné a ono, milujme sa, množme sa a prajme   a kto iný je, tak zabime ho v mene nehynúcej pravdy - našej pravdy.

Úctu k blížnym už potom jednoducho kúpime vo výpredaji za výhodný úver na splátky.

Komentáre

d-u-1567582558 :)))

som ťažko chápavá - ale máš pravdu tak na .... percent :))))

2014-12-01 15:10:21

Petula to nem va :) já su taky blbé :) ale i tak ...

2014-12-01 19:20:39

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »