o ľuďoch

Pred časom som mala debatu so svojou bývalou triednou o tom, ako dlho ešte plánuje učiť. A tak to lakonicky zusumarizovala.
„Do dôchodku, čo sa veku týka, by som mala ísť na budúci rok. Ak zdravie moje i mojej mamy, ktorá so mnou býva, dovolí, musím ešte minimálne zo 2-3 roky potiahnuť, aby som si aspoň na svoju rakvu zarobila. Že by sa niekto mladý na moje miesto tlačil, o to strach nemám, za toľko peňazí sa nikto do roboty neberie, nech je hlúpy ako chce.
A to vieš, dnes už i pohreb niečo stojí a učiteľ na to nemá, nechať sa zahrabať na štátne trovy ako politická elita.

Najprv som sa zarazila, ale keď to tak zoberiem, v podstate som to slýchala od starších ľudí vždy, že si odkladali bokom drobné, aby nezaťažili svoje deti svojím vlastným pohrebom, a zaťkovia nemuseli špekulovať, či kúpia rakvu papierovú, alebo len dajú naraziť „madla“, lebo i to, že vám pustia z reproduktora čosi vašej obľúbenej hudby na poslednú cestu, ktorú si vlastne ani poriadne neužijete, si hrobár vyúčtuje svoje, ako keby minimálne filharmóniu objednával.

Plechoví muzikanti už tiež frfľú, že to nie je čo bývalo a že ľudia už i na poslednej ceste po tomto svete šetria a neobjednávajú si ich.

No čo?
Veď pozrite okolo seba?
Sú práve dušičky, takže každý vidí, koľko stojí čo i len pár voskových kvetín pre ten jediný účel, opakujúci sa rok čo rok - ukázať sa, ako ja na tých svojich myslím, lebo dnes to je práve vidno, viacej ako kedykoľvek inokedy a tak musím pekne pustiť perie, kým sa dá; nech si aj duša príde na svoje v krepovanej maske strašidelných duší, iba dyňa tuší, čo sa nesluší.

Potom už stačí si len otvoriť akékoľvek noviny pokochať sa nad skvelým marketingom, ktorý ťahá čitateľov ku kúpe masovo predávaných tlačovín a sledovaniu masovo sledovaných médií : Násilie na Ukrajine. Zabíjanie v Sýrii. Pád lietadla s desiatkami obetí, vražda v susedstve, krv na ceste z diskotéky, ľudské obete eboly a dojímavými obrázkami opustených detí, šírenie strachu zo smrti.
A do toho vyzváňanie kostolnej nevinnosti na poplach pred šírením kultúry smrti sprevádzanej iným, než pravým názorom inštitúcie, ktorá má krvi na rukách viacej ako akákoľvek profesionálna moderná armáda.
Všetko je dnes iba kšeft

a ľudia na to letia.