Často čítame ako majú ručne výrobky svoj príbeh a ich skutočnú hodnotu pozná iba samotný tvorca. Ale aj samotný materiál z ktorého svoje výrobky vytvárame má svoj vlastný príbeh. Na takýto príbeh som nedávno natrafil, keď som rozrezával starý brezový konár. Síce nepoznám ten príbeh celý, ani neviem ako sa ten príbeh skončí, ale poviem vám aspoň tú časť kde som v ňom začal hrať svoju rolu. A s koncom príbehu mi pomôžete vy:)

Tento príbeh o brezovom konári pochopiteňne začína pri strome, bola ním stará jabloň a boli to vlastne dve jablone. Takže boli raz dve jablone, ktoré nám rástli v záhrade a každoročne prinášli úrodu jabĺčok. Jedna červené, druhá žlté. Rástli si svojim tempom a my sme boli vďačný za každú úrodu, ktorou nás obdarovali. Avšak stromy zostárli a vrtochy počasia a slabé zimy pri ktorých škodcovia nepomrzli zapríčinili že jabloňe napadol drevokazný hmyz a sebeväčšie pokusy o záchranu stromov stroskotali.

Jedna z posledných fotografií ktoré jablone zachytávajú. Sú to najbližšie stromy po ľavej a pravej strane cesty.

Nakoniec sme boli nútený choré stromy spíliť. Až pri pílení som si uvedomil akou súčasťou môjho života jablone boli. Drevo sme odviezli na neďaleký zberný dvor, kde takéto drevo štiepkujú a kúria ním v priľahlej teplárni. Aspoň nejak sa využije.

V tomto momente kde jablone svoj príbeh končia, začína príbeh brezy do ktorého som vstúpil. Keď sme vyložili drevo z jabloní, preletel som pohľadom kopu vyhodeného dreva a padol mi zrak na klátiky lipy a brezy. Z lipy sa neskôr vykľul javor ale to sem nepatrí. Zobral som si domov dva brezové konáre, že z nich skúsim niečo vyrezať. Drevo bolo ešte mokré a nemal som čas ho spracovať. Konáre som nechal vonku opreté o stenu pod previsom strechy a takto tam zotrvali celý rok. Prišla zima a ako záhradníkovi sa mi naskytlo viac voľného času, ktorý som mohol stráviť v dielni. Pri upratovaní som natrafil na brezové konáre a spomenul som si že som z nich chcel niečo vyrezať, tak som ich zobral do dielne a začal rozrezávať.

Prvý konár nepriniesol nič zvláštne, ale pri pílení druhého som zostal v nemom úžase. Po odpílení tenkého plátu kôri konár v sebe ukrýval dokonale špaltované drevo. Bez akéhokoľvek zámeru alebo snahy bol celý konár skrz na skrz celý a rovnomerne našpaltovaný.

Prirodzene brezové drevo je bledé až bledo hnedé bez výraznejšej kresby. Viete si predstaviť môj úžas keď sa preto mnou rozprestrela paleta všetkých odtieňov hnedej od bielej až po výrazne čierne žilky.

Problém špaltovania dreva je ten že sa ťažko riadi a nikdy neviete ako dopadne výsledok. Väčšinou čakáte mesiace alebo aj dlhšie a nakoniec je pekne našpaltovaných iba 20-30%´materiálu, zbytok je buď prešpaltovaný až zpráchnivelý a zbytok dreva nie je ani čistý ani našpaltovaný proste na nič....

Špaltované drevo je vo svete veľmi cenené. Stabilizovaný našpaltovaný drevený hranol o veľkosti telefónu napr. na rukoväť noža stojí niekoľkonásobne viac ako ich náprotivky zo vzácnych exotických drevín.

No a tu máte možnosť vstúpiť do príbehu aj vy. Pomôžte mi vymyslieť čo z takéhoto dreva vyrobiť? Na čo sa podľa vás takéto drevo hodí? Pomôžte mi dokončiť príbeh starého brezového konára pôvodne odsúdeného na spálenie :) Do akých výtvorov pretaviť tento netradičný a vzácny materiál, nech môže naďalej písať svoj príbeh...?

Vaše nápady píšte do komentárov alebo kľudne osobnou poštou :)

Peťo