Nedeľa, čas kedy sa chodí ku starej mame na obed.

Na nedeľný obed.

Na polievočku.

Na slepačí vývar s pečeňovými haluškami, s takými, aké vám mamina nespraví. 

A k tomu tanier, ktorý stojí na kneplovanom obrúsku.

Nie, nebudeme písať o dnešnom obede,

nebol ani vývar,

ani slivkové knedle,

ani doma vykŕmené kura.

Avšak chceli by sme písať o starých mamách, alebo babkách, ako my tú našu z mamininej strany voláme.

Staré mamy sú čarovné. Majú svoje čaro... a k tomu skrývajú vo svojich skriniach poklady. 

Minule sa ku nám jeden takýto poklad dostal a my sme z neho tvorili.

Mali sme tú česť z neho tvoriť. Až sme z toho príbeh poskladali.

"Mama má Evu. Eva má mamu.

Mama má šaty. Šaty majú mamu.

Mamine šaty má Eva.

Eva má dcérku.

Dcérka má nápad.

Z maminých šiat nechala ušiť PRIShERKu...

Pre koho? Pre Evku!"

Presne takto znel jej príbeh. A aký príbeh si píšete vy, v túto čarovnú nedeľu?

Vaše PRIShERKY xxx