V posledných rokoch dramaticky vzrástol predaj rýchlej módy (fast fashion) a tento vývoj bude pravdepodobne pokračovať. Firmy agresívne znižujú náklady a racionalizujú svoje dodávateľské reťazce, čo má za následok zníženie cien oblečenia v porovnaní s cenami ostatného spotrebného tovaru. Skrátil sa aj proces výroby, čo umožnilo producentom rýchlej módy uvádzať častejšie nové kolekcie do obchodov.

Ako uvádza štúdia portálu Business of fashion, v rámci všetkých európskych odevných spoločností sa priemerný počet kolekcií viac ako zdvojnásobil (z dvoch za rok v roku 2000 na asi päť v roku 2011). Zákazníci reagovali na nižšie ceny a väčšiu rozmanitosť tým, že si kupovali viac odevov. Počet odevov vyrobených ročne sa od roku 2000 zdvojnásobil a po prvýkrát v roku 2014 prekročil 100 miliárd kusov, teda takmer 14 kusov odevov pre každého človeka na svete. Rast predaja bol na celom svete robustný, obzvlášť veľký nárast predaja odevov zaznamenali rozvíjajúce sa ekonomiky, keďže práve tam sa do strednej triedy zapojilo viac ľudí. V piatich veľkých rozvojových krajinách - Brazílii, Číne, Indii, Mexiku a Rusku - predaj oblečenia rástol osemkrát rýchlejšie ako v Kanade, Nemecku, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch.

Aj po tomto zvýšení obyvatelia rozvojových krajín nakupujú len zlomok odevov v porovnaní so západným svetom. Celkový predaj odevov by tak mohol ešte výrazne stúpať v dôsledku nárastu kúpnej sily v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Odhady hovoria, že ak by 80 % obyvateľstva rozvíjajúcich sa ekonomík do roku 2025 dosiahlo rovnakú úroveň spotreby oblečenia ako západný svet a odvetvie odevov nebude ekologicky efektívnejšie, potom sa environmentálna stopa odevného priemyslu ešte výraznejšie zvýši.

Doteraz však odevné firmy nedokázali svoje zisky z predaja zosúladiť so zodpovedajúcim zlepšením environmentálnych a sociálnych dopadov. Pokiaľ ide o ďalšie nakladanie s oblečením, súčasné technológie nedokážu spoľahlivo recyklovať nechcené oblečenie do vlákien, ktoré by mohli byť použité na výrobu nových výrobkov. Metódy recyklácie, ako je mechanické drvenie alebo chemické rozkladanie, fungujú nedostatočne. A navyše neexistuje ani dostatočný trh, ktorý by absorboval objem materiálu, ktorý pochádza z recyklácie oblečenia. Výsledkom je, že takmer tri pätiny všetkých odevov končia v spaľovniach alebo na skládkach do jedného roka od ich výroby. Pozitívne možno hodnotiť prístup Nemecka, ktoré prekonáva väčšinu krajín tým, že zhromažďuje takmer tri štvrtiny použitého oblečenia, opätovne využíva polovicu a recykluje štvrtinu. Inde je miera zberu oveľa nižšia, v Spojených štátoch je to 15 %, 12 % v Japonsku a 10 % v Číne.

Zmiernenie vplyvu rýchleho tempa výroby odevov vo vzťahu k trvalej udržateľnosti bude pravdepodobne vyžadovať opatrenia v celom odvetví. My v tíme Plezuro sme sa rozhodli prispieť k trvalej udržateľnosti tým, že sme si zvolili oveľa náročnejšiu cestu a prihlásili sme sa a napĺňame tvrdé kritéria práce s certifikovanou organickou bavlnou GOTS. Jej bonusy a príspevok k trvalej udržateľnosti sú nepopierateľné.