Kedysi tu bývala moja babka. Dlhé roky sa tu ničím nehýbalo, takže pavučiny sa riadne rozrástli. Vlastne je z toho komora, do ktorej nikto už nechodí. Pri mojej poslednej návšteve u mamy padlo rozhodnutie, že si z toho urobím krásnu starodávnu izbu. Lebo mama mi z toho nič nechce dať. Ani váhy, ani krásnu poličku s keramikou, pec som nepýtala, tú nemám kam dať. Na tej peci vždy mala babka kávu meltu a v rúre v peci sa sušievali jabĺčka.
V jeseni sa pustím do upratovania.
Toto všetko tam bolo.