Čítali ste už katastrofické tvrdenia o tom, aká je kozmetika nebezpečná? Že až 60% chemických látok z kozmetiky prechádza do krvi? Že denne prichádzame do styku so stovkami chemických látok?

Sú tieto tvrdenia pravdivé? Prenikajú látky z kozmetických produktov cez pokožku do krvi? Ak áno, ktoré, ako rýchlo, v akom množstve? Poďme sa na to spoločne pozrieť. 

Jedným z dôvodov, ktorý ma viedol k skúmaniu tejto problematiky, je množstvo zavádzajúcich informácií o pôsobení kozmetických produktov na ľudský organizmus.
Tieto otázky som si položila už dávnejšie a nebolo vôbec ľahké vypracovať takýto prehľad. V tomto článku neprezentujem svoje vlastné názory a myšlienky, ale opieram sa predovšetkým o vedecké štúdie.

Aby sme pochopili fungovanie kozmetických produktov, je nevyhnutné poznať svoje telo!
Kozmetické produkty sa nanášajú priamo na pokožku a v súčasnosti je ich ponuka naozaj široká. Používame ich každý deň a na rôzne časti tela. Keďže koža je najväčším orgánom ľudského tela, v úvode som pripravila o nej stručný prehľad.

Vedeli ste?

Koža má pre ľudské telo veľmi dôležitú úlohu:
1. Ochranná funkcia – táto funkcia je najdôležitejšia. Koža oddeľuje vnútorné orgány od vonkajšieho prostredia, chráni pred vonkajšími vplyvmi, mechanickým a chemickým poškodením, slnečným žiarením, zabraňuje vniknutiu mikroorganizmov do tela, chráni pred stratou vody a živín...
2. Senzorická funkcia – koža obsahuje veľké množstvo buniek (receptorov) citlivých na teplo, chlad, bolesť, tlak...,
3. Termoregulačná funkcia - zúčastňuje sa na termoregulácii (pomáha udržať konštantnú teplotu tela),
4. Imunitná funkcia - podieľa sa na činnosti imunitného systému,
5. Zabezpečuje výmenu plynov (dýchanie),
6. Vylučujú sa cez ňu odpadové látky...

Povrch kože má pH 4,5 – 6,5 (kyslé) a je spôsobené rozkladajúcimi sa odumretými bunkami, mazom a potom.

Pozrime sa na štruktúru pokožky.
Koža sa skladá z niekoľkých vrstiev:

• Vrchná vrstva (epidermis)
  
• Zamša (dermis)
• Podkožné väzivo (hypodermis)
  

VRCHNÁ VRSTVA je tvorená 5-6 vrstvami buniek, ktoré sa postupne vymieňajú.
Vrchné vrstvy buniek rohovatejú a odlupujú sa. Bunky spodných vrstiev sa neustále delia a nahrádzajú tak odlúpnuté bunky. Táto vrchná vrstva je teda jedinou vrstvou, ktorá sa dokáže neustále obnovovať. Obnova celej vrstvy trvá spravidla 2 - 3 týždne.

Na povrchu sú uložené bunky obsahujúce keratín. Je to bielkovina, ktorá je nerozpustná vo vode, preto je koža pre vodu čiastočne nepriepustná a tvorí tak ochranný film.

Povrch kože má vďaka ochrannému filmu lipofilný ("priťahuje" tuky), a zároveň hydrofóbny charakter ("odpudzuje" vodu).

Spodné vrstvy buniek obsahujú hnedé farbivo – melanín, ktoré chráni kožu pred UV žiarením.
Do tejto časti kože nezasahujú nervové vlákna ani krvné cievy. Výživa je zabezpečená prenikaním (difúziou) látok zo strednej vrstvy a z povrchu.

Prienik látok cez jednotlivé vrstvy môže byť: medzi bunkami (intercelulárny), cez bunky (transcelulárny).

ZAMŠA
V tejto vrstve sa nachádzajú krvné cievy, miazgové cievy, nervy a receptory. Prechádzajú tadiaľ potné a mazové žľazy. Mazové žľazy denne vytvoria asi 2 g mazu – ten chráni pokožku pre vysychaním.

Okrem nich sa tu nachádzajú ešte bunky - fibroblasty, ktoré zapríčiňujú starnutie kože. Produkujú kolagén, ktorý zodpovedá za pevnosť a pružnosť. Starnutím ich množstvo ubúda.
Táto vrstva slúži ako bariéra proti infekciám a ako „zásobáreň“ vody.

PODKOŽNÉ VÄZIVO
Túto vrstvu tvoria väzivové bunky, medzi ktorými sa nachádzajú elastické a kolagénové vlákna. Vo väzivových bunkách sa ukladá zásobný tuk. Od jeho množstva závisí hrúbka tejto vrstvy. Tvorí prepojenie medzi kožou, kosťami a svalmi. 

-------------------------

ABSORPCIA LÁTOK POKOŽKOU

Dermálna absorpcia je termín, ktorý popisuje prienik chemických látok z vonkajšieho povrchu kože cez jej vrstvy až do krvného obehu. Nastáva po vystavení kože chemikáliám, kozmetickým výrobkom, farmaceutickým výrobkom, či látkam v životnom prostredí.

Proces sa delí na 3 základné deje:
• penetrácia (vstup látky do určitej vrstvy alebo štruktúry kože),
• permeácia (prenikanie látok z jednej vrstvy do druhej – štrukturálne odlišnej),
• resorpcia (vychytávanie látky lymfatickým a lokálnym cievnym systémom, čo vo väčšine prípadov vedie k vstupu danej látky do krvného obehu).

Primárnym cieľom výrobcov kozmetiky je udržať ju v pokožke (napr. prípravky na opaľovanie by asi nemali pre nás význam, ak by nepôsobili vo vrchnej časti pokožky). Ako je to teda s absorpciou látok?

Ako už bolo spomínané, povrch kože má lipofilný, a zároveň hydrofóbny charakter.
Čiastočne teda prepúšťa tuky a vodu "odpudzuje". Preto, keď sa napr. sprchujeme, voda sa síce dostáva do pokožky, ale len minimálne. 

Čo sa týka prenikania olejov, ľudské telo je tvorené z veľkej časti vodou a tá sa nachádza aj v jednotlivých vrstvách pokožky. Je preto veľmi nepravdepodobné, že oleje dokážu preniknúť až k spodným vrstvám kože.

Pokožka je pre telo ochrannou bariérou a až do začiatku 20-teho st. bola považovaná za nepriepustnú bariéru. V skutočnosti je čiastočne priepustná (semipermeabilná), a dokáže látky prepúšťať OBOMA SMERMI (vstrebávajú sa cez pokožku do tela, ale zároveň pokožka dokáže odpadové látky vylúčiť z tela von).

Pokožka nás teda dokáže ochrániť pre určitými chemickými látkami, no zároveň dokáže aj zintenzívniť pôsobenie (negatívne, alebo pozitívne) iných chemických látok.

ČO OVPLYVŇUJE PRIEPUSTNOSŤ KOŽE PRE LÁTKY Z VONKAJŠIEHO PROSTREDIA?

• Fyzikálno-chemické vlastnosti zlúčeniny (veľkosť molekúl, iónový charakter, afinita k lipidovej alebo vodnej zložke...),

• Fyzikálno-chemické vlastnosti nosiča - rozpúšťadla (rozpustnosť, prchavosť, distribúcia v stratum corneum, pH...),

• Interakcia medzi nosičom a kožou, reaktívnosť s enzýmami v koži,

• Vlastnosti a metabolizmus kože (teplota kože, hrúbka jednotlivých vrstiev kože, štruktúra, celistvosť, hydratácia stratum corneum, lymfatický a krvný prietok...),

• Dávka a objem zlúčeniny, či doba trvania expozície (koncentrácia, veľkosť exponovanej oblasti kože, trvanie expozície...),

• Závisí tiež od pohlavia, typu pleti, veku jedinca, ročného obdobia, životného prostredia...

K dispozícii sú 4 hlavné vstupné miesta, ktoré umožňujú prestup látok do hlbších vrstiev pokožky:

1. Póry
   
2. Vlasové folikuly
   
3. Medzibunkové priestory
   
4. Kožné bunky
   

• Rýchlosť, akou sa látka dostane do kože, je daná jej charakterom (častice rozpustné v tukoch sa absorbujú rýchlejšie), aj veľkosťou (menšie molekuly sa absorbujú rýchlejšie a jednoduchšie). 

• Po umytí pokožky (napr. mydlom) sa narúša lipofilná ochranná vrstva a do pokožky tak môžu preniknúť aj látky rozpustné vo vode.

• Pri holení je táto ochranná vrstva tiež narušená, dokonca môže dôjsť k rezným ranám, ktoré opäť umožňujú prienik látok do krvného obehu (napr. väčších molekúl, či baktérií).

• Vmasírovanie produktu do kože dokáže urýchliť vstrebávanie. 

• Zvýšenie teploty (napr. naparovaním, saunovaním) zlepšuje vstrebávanie.  

• Kožné problémy (napr. dermatitída, ekzémy...) tiež urýchľujú vstrebávanie. 

• Chemické látky na pracovisku, v životnom prostredí, či v oblečení môžu prichádzať do kontaktu s pokožkou a môžu byť následne aj absorbované pokožkou (v závislosti od predtým spomínaných faktorov).

-------------------------

Kedy je prienik látok cez pokožku ŽIADÚCI?

U niektorých liečiv je priam nevyhnutné, aby látka prechádzala cez kožu do krvného obehu (hormonálne antikoncepčné náplasti, nikotínové náplasti, analgetické krémy).

Podávanie liečiv týmto spôsobom je pomerne pomalé a látka prechádza v nízkych koncentráciách, preto sa tento spôsob využíva najmä ak je potrebné dosiahnuť lokálny účinok.

Látky prechádzajú na miesto mikrocirkulácie (nachádza sa v zamši), kde krvné cievy vychytávajú a prenášajú účinné látky do krvného obehu. Toto miesto v koži označujeme ako mikrocirkuláciu pleti.

Vstrebávanie účinných látok cez pokožku sa využíva aj v alternatívnej medicíne – aromaterapii.

Kedy je prienik látok cez pokožku NEŽIADÚCI?

U kozmetických prípravkov sa obvykle vyžaduje, aby zostávali v horných vrstvách pokožky.

Niektoré kozmetické produkty dokážu prenikať cez vrchné vrstvy obsahujúce tuky a vodu do hlbších vrstiev vďaka rôznym druhom emulgátorov a rozpúšťadiel či iných prídavných látok (nosičov).

Emulgátory sú povrchovo aktívne látky, ktoré v roztoku tvoria micely. Do vnútra dokážu uzavrieť aktívnu látku. Ich zloženie im umožňuje prejsť hlbšie do kože a danú aktívnu látku tam „previezť“. 

Rozpúšťadlá zlepšujú prienik látok cez ochrannú tukovú vrstvu pokožky (najmä látok rozpustných vo vode). 

-------------------------

Záver:
Časť zložiek z kozmetických produktov sa teda môže dostať až do spodných vrstiev kože, kde prechádzajú do krvného obehu. Toto prebieha v závislosti od už spomínaných faktorov ovplyvňujúcich priepustnosť kože.

Niektoré látky sa dostávajú z organizmu von v nezmenenom stave, niektoré látky sa metabolizujú, a tak menia svoje vlastnosti, a niektoré látky telo hromadí (kumuluje) v organizme aj počas celého života.

Aké následky to zanecháva v našom tele, je už ale na iný článok...

Myšlienka na záver:

Účinná kozmetika musí byť navrhnutá tak, aby sa prospešné (aktívne) látky dokázali dostať do vnútra kožných buniek, no zároveň negatívne neovplyvnili bunkový metabolizmus a celistvosť kože.

To zahŕňa oveľa viac, ako len miešanie ingrediencií dokopy...

Obrázok: 

http://www.renlive.cz/files/imce/pokozka.jpg