Počas tohto leta nemám až toľko času ako by som chcela a ako som zvyknutá. Väčšinou ukončím skúšky na škole tak, že mám 2 mesiace prázdnin.

No ale toto leto je úplne iné. Mám za sebou už svoju prvú štátnicu a čaká má v auguste ďalšia. Dokopy majú veterinári až 6 štátnych skúšok, čo je o 2 viac ako medici.

Ale keďže učiť sa stále nedá a treba si aj napriek nedostatku času úžiť a vypnúť tak som bola navštíviť kamarátku v Prahe, ktorá sa sťahuje do ďalekej Škandinávie, Ďalší výlet bude určite smerovať tam :).

Po dlhom dohadovaní sme konečne zladili dátum a čas a môj výlet sa mohol uskutočniť. Ako hosť som mala možnosť navrhnúť čo budeme robiť a moja prvá odpoveď bola Zoo Praha tú nesmiem obísť a vynechať.

Bol to aj prvý bod nášho programu. Aj napriek neskutočnej páľave mi to neubralo na spokojnosti priam až eufórii z toho, že som tam. Ako keby ste dali dieťaťu kopec sladkostí. No ani sme poriadne nezačali našu expedíciu a už nás čakal zážitok. Videli sme celý priebeh pôrodu malej lamy. Bola som vo svojom vetrinárskom živle lebo sa ma na všetko možné vypytovali a ja som mala možnosť čerpať zo svojich vedomostí. Všetko našťastie prebehlo v poriadku alebo neviem na koho by som sa obrátila v prípade komplikácii bolo by riskantné vojsť do ohrady k cudziemu zvieraťu.

No moje nadšenie ešte vzrástlo keď sme zistili, že je víkend koňa Prevalského. Keď som sa učila na štátnicu tak som sa dostala k zaujímavému dokumentu, ktorý mapuje návrat koní do púšte Gobi za účasti Pražskej Zoo.Takže ja viem, že zoo záhrady nemajú len výstavnú úlohu ale vo veľkom prispievajú aj k záchrane a obnove jednotlivých druhov zvierat. Ak by to niekoho zaujímalo tu je link :

No skvelé boli aj komentované kŕmenia a informácie o chove. Napríklad som sa dozvedela, že ak nechcú aby gorily, ktoré chovajú mali mláďatá tak sú na antikoncepcii humánnej :).

Ešte taká jedná malá zaujímavosť, že každé narodené mláďa má už určené podľa nejakého chovného kľúča do ktorej novej zoo poputuje na zlepšenie krvi a aby nenastalo blízske kríženie.

Skvela bola aj šou uškatcov aj keď ani im to teplo nerobilo dobre a nie všetky cviky a povely poslúchli a predviedli.

No ale po 7 hodinách v neskutočnej horúčave sme mali dosť a nevládali sme zájsť do každého kútu zoo ale nevadí aspoň mám dôvod sa tam vrátiť.

Inak práca a úsilie v Zoo ma zaujali natoľko, že som až rozmýšľala či by toto nebola ta správna cesta veterinára.