Druhý život gombíkov »

Tento príbeh hovorí o zvláštnych, ručne navíjaných gombíkoch, ktoré sa na každom kontinente našej matičky Zeme vyhotovujú rozličným spôsobom s rozličnými niťami. Každý z nich má svoju neopakovateľnú dušu, a predsa všetky majú čosi spoločné. Vyšľapávajú cestičky ku kráse a užitočnosti, pôvabu a jemnosti.

Gombíky na kostýme vás vťahujú svojou iskrivou farebnosťou do sveta imaginácie, aby vás presvedčili, že sú pekné i užitočné, a svojou dúhovitosťou chcú potešiť dobro vo vás. Presne tak ako mňa v istý deň pred dvadsiatimi rokmi v jednom salóne, keď som sa hrabal vo veľkej krabici nepotrebných zvyškov a na samom dne som natrafil na malinkaté čudá - gombíky.

Zvedavosť ma doviedla ku staručkej pani, ale tá sa veľmi bála cudzieho človeka. Jej strach bol plodom hrôz, ktoré zažila v koncentračnom tábore. Keď som prvýkrát zaklopal na jej dvere, zvierajúc v hrsti zopár nepodarených pokusov o ručne navíjané gombíky, jej zvedavosť prekonala strach a s otvorením dverí doširoka roztvorila aj svoju dušu, ktorej krásu vtláčala do gombíkov.

Pred svojou smrťou ma stihla naučiť iba jeden vzor. Dali sme mu meno Slimáčik a tieto gombíky sú ozdobou nejedného divadelného kostýmu. K jej hrobu na neologickom cintoríne v Bratislave chodievam položiť spomienkový kamienok, akýsi náš záhrobný SMS odkaz, aby vedela, že práve vznikol nový vzor.

Odvtedy uplynulo dvadsať rokov usilovnej práce, nočného meditovania, a ja vás s potešením pozývam do sveta rôznofarebných šujtášových gombíkov...