Keď sme pred pár rokmi zakladali našu záhradu, na ktorej nerástlo okrem orecha a jednej višne vôbec nič, hneď mi bolo jasné, že je to trocha veľké sústo pre ľudí, ktorí doteraz so záhradníčením nemali žiadne skúsenosti.
Keď ale môj manžel zahlásil, že predsa nebude každý týždeň behať s kosačkou po záhrade a preto si zasejeme na polke nášho pozemku lúku, moja poloromantická duša zaplesala.
Po krátkom váhaní sme si objednali margarétkovú zmes. Zasiali sme ju, polievali a čakali..
Prvý rok bola naša lúka bodliaková. Asi ..celkom určite:) sme dostatočne nepripravili pôdu pred sejbou. Lúčne kvety ešte rástli poriedko, ale bodliakom sa medzi nimi veľmi páčilo. Z estetických dôvodov som túto fázu nefotila. :)
Ale keďže sme pravdepodobne aj nekosili podľa pokynov, ďalší rok sa premnožil ruman a myší chvostík. Ani sme nenadávali, veď to bolo celkom zaujímavé..
Ďalší rok konečne prišli aj margaréty. Udržali sa tu pár sezón, no dnes sú už tieto obrázky minulosť.
Tento rok sa stalo niečo zvláštne. Skoro všetky margarétky sa od nás odsťahovali. Usadili sa u našej susedky, ktorá svoju záhradu nechala ležať úhorom a lúčne trávy tam rastú do nebies.
A ja rozmýšľam prečo? Veď my to tiež so starostlivosťou a kosením nepreháňame, nič našej lúke nediktujeme, žije si svoj život..
Nuž, ale je to škoda, lebo aj keď v našej lúke rastú pekné kvietky, má už len prívlastok "obyčajná" :)
Ale našim psom sa páči aj takto. Majú tu dovolené hrabať a tak "pracujú" do vyčerpania.
Alebo sa len hrajú na schovávačku.
A ja som aj tejto lúke vďačná za ďalšie námety.
Vlastne nás každý rok prekvapila novým imidžom. Tak uvidíme, čo to bude nabudúce.
.