...Marcel Tatry miluje... ja neznášam... no viete si predstaviť, ako to vyzerá, keď tam ideme spolu... Minulý víkend sme sa rozhodli, že strávime víkend niekde mimo MI. Marcel mal za úlohu vybrať miesto, ubytko a vymyslieť popisné číslo, ktoré vezmeme so sebou. Ako som (ne)čakala, zajednal ubytko v Tatrách... aj môj pes sa tešil viac, ako ja :D

Ako fajn, hory sú super, niekedy som tam chodila rada. Oco nás ťahal po štítoch každú chvíľu... mám z tade plno zážitkov (všelijakého typu: od straty sestier na niekoľko hodín v lese, cez búrku na štíte, čo už som vážne myslela, že to je môj koniec)... ale vtedy boli Tatry iné... Pamätám si, ako sme na ceste na vrchol stretávali turistov, s ktorými sme sa zdravili, klebetili, pýtali sa, či ešte dlho hore... ako na vysokohorskej chate nás vítali, usmievali sa, jedlo chutilo najlepšie na svete a vládla všade rodinná atmosféra... bolo to milé... také prirodzené... 

Dnes tam vidím len kopec ľudí s mobilom v ruke, vysoké ceny a služby?...

...Marcel sa tam stále teší... je to jeho oáza pokoja, kde sa sústredí na iné veci, dýcha čistý vzduch, užíva si atmosféru a nerieši... nič... doslova. A hlavne, keď tam chytí črevnú chrípku, a ako sám tvrdí, že keď je chorý, tak je mäkkýš a bez mihnutia oka kúpi v suveníroch 2 šálky na kávu aj s kávou za 46€... ako vážne? ... dobre vedieť :D

Vy čo hovoríte na Tatry? Chodíte tam často? A kam? Ja sa ešte chystám zdolať Kriváň. Už som aj Marcela presvedčila na Kriváň a veľmi túžim ísť na Lomničák lanovkou, ale mám taký strach z výšky, že len pohľad na tú lanovku v diaľke mi spôsobuje závrat.

Ináč to číslo sme nechali v jednom dome s číslom 12 v dedinke pod Tatrami. Neboli akurát doma. Ale dúfam, že sa z toho tešili minimálne tak, ako my :)))

Krásny deň želá

Gabika (spolutvorca sashe.sk/MinJuras)