No ona mäta ale vôbec nie je na vine.... Rozhodla som sa, že spravím slávnostný snehobiely svetrík pre bábätko – letnú pelerínku vhodnú na krst. Takže poctivo na okrúhlej ihlici č.3 pletiem .... keď spravím časť po rukávy pomôžu mi ďalšie 2 ihlice ..... medzitým si idem spraviť čajík, veď nech sa mi lepšie pracuje. Odtrhnem si vonku v záhradke čerstvú mätu, aj niekoľko navyše a idem dnu....

Medzitým ma niečo zabaví a pozabudnem sa a .... zabudnem si umyť ruky. Čo čert nechcel svetrík si zašpiním, nie je to veľmi vidno, no predsa nebudem ponúkať špinavý svetrík, skúsim ten kúsok trošku zaprať. Podarilo sa hneď a tak rozprestriem vonku na stoličke uterák, naň rozpestriem svetrík nech sa na slniečku usuší. 

O dve hodiny idem skontrolovať či už svetrík uschol aby som našila gomgíky. Keď prídem k svetríku celý predný diel je fľakatý, asi od peľu....no bolo mi do plaču... či už sa nejaký hmyz na ňom pováľaľ alebo vietor dofúkol nezistím, a je mi to v podstate jedno, len nech je už svetrík zas bielučký....
No keďže sa svetrík už 2xpral, nie je v mojej ponuke skladom, nájde si iné uplatnenie, ale rada vyrobím iný – nepraný.

K svetríku samozrejme patria aj snehobiele topánočky a čelenka, veď mal byť na krst.

Kým som sa odhodlala napísať prešli už nejaké 2-3 týždne, vtedy bolo slniečko.