Čo je haiku?
Veľmi krátko by som vás chcela oboznámiť populárnou formou tradičnej japonskej poézie. Je to kratučká básnička bez názvu, s obmedzeným počtom slov, bez akýchkoľvek metafor, hodnotení, či filozofických alebo abstraktných úvah. Najčastejšou témou haiku je príroda. Pôvodná japonská forma mala veľmi prísne pravidlá.
– Každá báseň pozostáva z troch riadkov, ktoré majú 5, 7 a 5 slabík.
– V básni by sa malo nachádzať takzvané kigo – slovo určujúce ročné obdobie, v ktorom sa udalosť stala. Kigo môže byť priame, ako napríklad „jesenné vetry“ či „letná noc“. Častejšie sa však používa forma náznaku: „kvitnúca čerešna“ znamená jar, „komáre“ nás štípu v lete a v zime si zase omotávame okolo krku „šál“.
– Haiku by sa nemalo rýmovať, nemá názov a nepoužíva prirovnania ani iné poetické nástroje, ktoré sú bežné v iných formách.
– Haiku je poetickým ekvivalentom malého obrázka či fotky, ktorý vzišiel z priamej skúsenosti, náhleho „okamihu údivu“. Najlepšie haiku zvyčajne obsahujú dva elementy skombinované jedinečným, nezvyčajným spôsobom.
Mnohí západní básnici sa radi popasujú s touto jedinečnou formou poézie, no mnohokrát vnášajú do nej prvky celkom bežné v našej poetike, ako napríklad rým, alebo metafora, prípadne určitý rytmus. Aj pre prekladateľov býva veľmi tvrdým orieškom preklad pravého haiku pri zachovaní jeho pravých atribútov.
Zopár príkladov haiku
Nik nejde
po tejto ceste len ja
tento jesenný večer
Basho
Obrovská mucha:
tu tam tu tam –
A je preč.
Issa
Slimák sa šplhá
na horu Fudži –
pomaly, pomaly.
Issa
Starý rybník....
žaba skočila
do zvuku vody
Basho
Zdroj: Peter Šedík
www.velkaepocha.sk