Veru tak, ako hovorí aj názov môjho dnešného žurnálu - bol to pocit podobný tomu, čomu sa zvykne vravieť "ísť s kožou na trh". Knižka napísaná, ilustrácie namaľované, grafika hotová... a vnútri akési očakávanie, otázka "akú cestu si knižka nájde?", či "podarilo sa mi zachytiť zámer - aby bola knižočka dobrým sprievodcom nielen pre malých, ale aj pre veľkých?".

Umelec sa môže snažiť zachytiť z myšlienkového priestoru to, čo sa sem medzi nás ľudí pýta, ale či a s akým ohlasom sa to stretne, o tom by vedel porozprávať aj sám majster Van Gogh. 

Tak, ako pri písaní mojej prvej knihy, i tu som musela výjsť z tzv. "komfortnej zóny". Išlo to už však o čosi jednoduchšie, keďže moja debutová kniha Krajina - ako vnútri, tak i navonok sa stretla s dobrým ohlasom (miestami až nádherné správy a odozvy od vás, čitateľov, za čo som veľmi vďačná!). 

Prv, než bude knižka na svete, oslovila som aj zopár odborníkov, ktorí pracujú v oblasti literatúry, ale predovšetkým s rodinami, s deťmi apod.

Nuž a v pondelok mi prišla takáto recenzia, z ktorej mi nabehli zimomriavky (ale také tie príjemné) a slzy do očí..., pretože Janka Mišeková v knihe našla medzi riadkami môj odkaz, ideu. Tu je recenzia:

"Počas môjho „bytia“ pri literárnych textoch som nikdy nepísala recenziu na beletriu, vždy išlo predovšetkým o odborné publikácie, príležitostne o poéziu a jej preklady. Tento príbeh som doslova zhltla na jeden nádych a o to vzácnejší bol pretože si získal moju komplikovanú myseľ tým, že jej priniesol oddych. A duša sa rozpúšťala až plakala dojatím! Pestrosť detského vnútorného sveta, ešte nie tak jednotvárne čiernobiela z nášho prekomplikovaného premýšľania je osviežujúca pre každý vek. Ona sama ruší čas, napriek tomu, že s ním tak krásne plynie. Vnútorná sloboda, ktorú poskytuje fantazijný detský svet je darom, je nenahraditeľná pre všetkých, ktorí sa snažia v sebe znova rozpomenúť na svoje detské srdce, na jeho čistotu a odovzdanosť. Vento sa zachytí do vlasov ako vietor a ženie hlavu preč od kazivých myšlienok. Je pre Niku sprievodcom, dobrodincom a učiteľom, takým, akým bol Don Juan Matus pre Carlosa Castanedu. Napriek múdrosti si však zachováva jedno-duchosť a nevinnosť. Autorka nám odovzdáva zásadné posolstvo, a tým je, že vychovávať z detí národ zeme prostredníctvom takejto bytosti znamená znova otvárať detské srdce vnímaniu sveta prostredníctvom citu k tej najdôležitejšej bytosti vesmíru – k Zemi. Pretože je to ona, ktorá dáva domov životu vo všetkých jeho formách, nesúdi, neplače ale je nám tou najodovzdanejšou matkou, milujúcou nás bezpodmienečne. Ak by takéto príbehy vychovávali deti, ak by aspoň každé tretie dieťa (aj dieťa v nás) našlo vo Ventovi kamaráta, dych sveta by žil v zmierení a Zem by radosťou zo svojich detí kvitla ešte tisícročia. Ďakujem za tento príbeh a vrelo odporúčam všetkým."

Bc. et Mgr. Jana Mišeková, PhD., poetka, editorka, absolventka štúdií klasickej filológie a systematickej filozofie