Za oknami hmla, dážď, alebo krásna scenéria prebúdzajúceho sa nového dňa ma nabáda k tomu, aby som si sadla za stôl, vybrala farby a zo svojho vnútra maľovala obrazy lesa.

Presťahovali sme sa a konečne mám les nablízku, trávim v ňom veľa času a cítim, ako sa čoraz viac prepájam s Genius Loci tejto krajiny, lesa, stromov, rastlín, bylín. Prechádzajúc sa pod korunami majestátnych dubov, bukov, javorov vdychujem do seba sviežosť a svetské zanechávam za sebou. Zavše aj srnca či laň zazriem.

Nazbieram si z darov, ktoré les ponúka, cupitám späť domov, naplnená. Žijem tu a teraz. Prítomný okamih má magickú moc. A tu a teraz, inšpirovaná scenériami z lesa, tvorím a tvorím, ako najlepšie viem. Štetcom sa snažím zachytiť kúsok z toho, čo mi les šepoce listami tancujúcimi vo vetre.