V týchto časoch sa to s nami otriasa na viacerých úrovniach. Niekoho táto situácia zasahuje viac, niekoho menej, preto snaha o porozumenie je viac ako na mieste. Ja by som sa s vami rada podelila o jeden krásny (ľudský) moment.

Ako umelec patrím svojou tvorbou do skupiny ľudí - remeselníkov. Remeselníci boli od nepamäti viazaní na trhy, kde mohli prezentovať svoju tvorbu, stretávali sa jeden s druhým, inšpirovali, niečo predali, aby bolo zač chleba kúpiť, a niečo povymieňali...

V týchto časoch sa mnoho odkrýva a to nielen na obrazovkách, či monitoroch našich počítačov, v novinách. Vzniká pnutie, za ktorým je častokrát strach, rozdielne názory, prístup, pohľad na situáciu. A ako sa dejú veci nepriaznivé, tak sa dejú aj veci výnimočné a krásne! Vždy tomu tak bolo, je a aj bude, pokiaľ žijeme v duálnom svete. Ale ako sa vraví, práve "v ťažkých časoch poznáš priateľa"...

Osobne mi veľmi chýbajú handmade trhy. Z viacerých dôvodov: pre tú atmosféru, ľudí - predajcov aj kupujúcich, rozhovory, interakciu... Samotní predajcovia boli častokrát zruční a zanietení remeselníci a tak som sa vždy tešila aj výmennému obchodíku. Veď aj to bolo krásnym zvykom v našich končinách.

Oslovila som výrobcu pyramíd o výmenný obchodík, a takáto odpoveď mi prišla. Nemo som sa na to dívala a na srdci zahrialo tak, ako žiadne mince, ani sľuby systému nedokážu...

Vďaka takýmto akciám, trhom, mi do života pár úžasných ľudí, priateľov, s ktorými sa dodnes stretám. 

Sme sociálne tvory a takto sa ľudia stretávali pri rôznych udalostiach vrátane trhov už od pradávna. Ostáva veriť, precítiť, že všetko má svoj zmysel a po každej búrke prichádzajú očakávané hrejivé slnečné lúče.