Vyrábali ste si niekedy vlastné pečiatky? Z čoho boli? Moje prvé boli zo zemiakov. Myslím, že v tom nebudem sama. Ako deti sme všeličo povymýšľali. Ak sme chceli pečiatky, vyrobili sme si. A o to väčšia radosť to bola, keď prišiel ten čas a ako darček sme dostali tie ozajstné... trošku nostalgie na úvod.

Prečo názov "Od vínka k utierke"? Tak som kedysi "pracovne" nazvala moje recyutierky. Pečiatky som si vyrobila z korkových zátiek od vína. (Mám aj overenú značku, ktorá má na to najvhodnejšie zátky a k tomu vynikajúce víno, ale to tu písať radšej nebudem :D).

Do zátiek som vyrezala drobné motívy a použila som ich na potlač starých plachiet, z ktorých som ušila utierky.

To je vám taká mravenčia práca. Na jednu zátku sa totiž nezmestí celý motív. Napríklad také vetvičky s lístkami sa skladajú z dvoch-troch odtlačkov a ešte ich treba domaľovať. No čo vám poviem. To je to moje získavanie cieľa obkľukami, zatáčkami, hotový beh cez prekážky... že som si ja radšej neobjednala hotové pečiatky :).

Motív lístkov.

Jabĺčka a čerešne. 

Jesenné lístie.

Decentné lístky a bodky v hnedom.

Neskôr som prišla na chuť linorytu. Je to úžasná technika, s ktorou viete vyčarovať originálne a krásne motívy.

Táto technika má neskutočné možnosti aj v tom základnom, laickom prevedení. A najkrajšie na tom je, že naozaj každý jeden odtlačok je originálny, pretože nikdy nevyviniete rukami na pečiatku rovnaký tlak, nenanesiete rovnaké množstvo farby... A k tomu ten pocit, keď ryjete do linolea, to sa nedá opísať. To je moment, kedy si poviete: "tak preto tvorím".

Samozrejme, moje lino-pečiatky sú také laické, jednoduché, žiadne umelecké výčiny, ale mám z nich radosť.

A keďže mám rada prírodné motívy, prvé linorytové utierky boli tieto vetvičkové.

Začiatkom tohto leta som začala pracovať na letnom motíve, ako inak než ovocnom. Takto nejak vyzerá, keď si kreslím motívy na linoleum. Žiadna sláva :D.

A takto to vyzerá, keď konečne vyryjem taký motív, s ktorým som spokojná a môžem ho použiť na potlač.

Kto ma pozná, vie, že ja a načasovanie sezónnej tvorby nie sme vôbec spojenci. Tak to dopadlo tak, že pôvodne letné utierky mám hotové na jeseň. Lebo však stále má niečo prednosť... ja už sa nad tým len pousmejem :). 

K letným utierkam sa pridali aj jesenné. Takže hurá, niečo som stihla v sezóne (raz to bude aj v predstihu).

Čo sa týka materiálu na šitie utierok, chcela som taký materiál, ktorému dám druhú šancu. Preto názov recyutierky.

Nemusela som hľadať dlho a v podstate som ani nehľadala, lebo podobné utierky sme mali doma. Ušila ich moja stará mama zo starých plachiet. Takých klasických, retro, bezgumičkových, ktoré sa už v domácnostiach asi moc nepoužívajú.

Za mňa môžem povedať, že je to ten najlepší materiál na utierky. Keďže doma nemáme umývačku riadu, utierky sú u nás na dennom poriadku. Utierky z plachtoviny sú mäkké, perfektne nasiakavé, príjemné na dotyk a ako bonus sú eko-friendly, keďže ide o upcyklovaný materiál.

Na výrobu utierok som si teda zohnala staré bavlnené plachty, ktoré boli poväčšinou ešte v pôvodnom, neotvorenom balení. A hor sa do práce. Vyvariť. Vyžehliť. Nastrihať. Ušiť. Vyžehliť. Nápad. Motív. Nakresliť. Prekresliť. Vyryť. Znova vyryť. Ešte raz... Namiešať farby. Potlačiť. Zafixovať (zase žehlenie, ach). Zabaliť. Poslať. A ďalej je to len na vás...

Je to proces. Je to radosť. Je to sloboda v tvorbe. Radosť a sloboda v živote.

PS: Žurnál o "laickej" linografike? Alebo ako som sa s linografikou popasovala sama, ponechaná napospas všetkým nástrahám tejto krásnej techniky...Čo vy na to? :)

Majte krásne dni.

Lucia