Domov » Žurnál+ » Autor: Lucia Laciaková

Žurnál+

O novom roku a neprispôsobivých kaktusoch

Lucia L. » Blogy / 2018-01-11 07:00:01 /  15 komentárov / 82 lajkov / 680x zobrazený

Vädnú mi ruže. Vianočné. Ako každý rok, hoci som sa tento rok rozhodla si ich nekúpiť. Tento rok som ich dostala darom. Aj s venovaním, v ozdobnom celofáne, so zápichom snehuliaka a červenej hviezdy. Na meniny.

Nepomohlo. Obe vädnú a mňa to hnevá. Rozmýšľam, či to začať brať osobne a či ich zas budem musieť vyhodiť.

Najskôr však googlim. Vraj na to, aby mohla vianočná ruža zakvitnúť v celej svoje kráse, potrebuje dostatok tmy. ?!?!?

Tmy? Prekvapilo ma to. Väčšinou to býva tak, že kvety potrebujú dostatok svetla. Jednu rastlinu som už týmto spôsobom resuscitovala. Bola pri skrini na starožitnom podstavci, spočiatku krásna, bujná a celá spokojná, nalakovaná voňavým extra lakom z kvetinárstva, aby som si ju chcela kúpiť. Fungovalo. Kúpila som ju.

Po pár týždňoch však slečna akosi osmutnela, zvesila listy, zmenila farbu, lak sa stratil nevedno kam a nepomáhali ani oslovenia či rozsiahlejšie terapeutické rozhovory. To som tiež kdesi čítala. Že s rastlinami sa treba rozprávať. Potom vraj kvitnú do krásy, lebo cítia, že im venujete pozornosť. Táto myšlienka sa mi páčila. Veď ktorá živá bytosť nepotrebuje pozornosť, že?! Tak som skúsila, no nič. Asi nie je odtiaľto. Rozmýšľam. Bude cudzokrajná! Jasné...googlim... južná amerika? Španielsky ešte neviem, ale snažím sa. "Olá, seňoríta"  - ševelím nesmelým hláskom z desať centimetrovej vzdialenosti. "Como estas?" - skúšam podísť bližšie. Toto kaktusoidné čudo však nereaguje. Možno zle vyslovujem. Nevadí, vyskúšam najťažší kaliber. Toto musí zabrať! "Te quiero, mi amor!" Intonujem už vášnivo. Tuším som ju aspoň rozosmiala. 

A možno pomohol fakt, že tento druh kvetu potrebuje svetlo. Toto som už vygooglila. Žiadny polotieň, tieň! Svetlo. Veeeeeľa svetla. A málo vody. Takže odkedy je na parapete, opäť sa na mňa usmieva. A to s ňou vôbec nekomunikujem. Ani len v slovenčine. Iba čo ju zalievam. Sem tam. Normálne slovensky, našou vodou zo studne. Trikrát do týždňa. Tak. Lebo toto je presne to, čo táto rastlina potrebuje. 

Keby vedeli kvety rozprávať, tak by mi ani jeden nezvädol. Nezoschol. Neumrel. Prisahám! A už tobôž nie bez toho, aby čo i len raz vo svojom rastlinnom živote nemal možnosť vykvitnúť v celej svojej kráse. Ako ten môj neboráčik kaktus v obývačke už piaty rok. 

Ten som si tiež preverila len nedávno. Kaktusisko nekvitne, lebo mu je jednoducho teplo. Fajn, takže ten takto. Nespratník. Ale ja mám chladno len v chodbe a v chodbe čas netrávim, lebo mi je tam zima. Ako donútiť kvitnúť tohto ničomníka v mojej obývačke? Došľaka! Aby som sa na neho mohla pozerať, aby mi robil radosť tam, kde je dobre MNE. A najlepšie na ružovo. Takým cyklaménovým nádychom. To by sa mi páčilo.

Takto to však evidentne nefunguje. Ani pri kvetoch, ani pri ľuďoch. 

Dnes sme tak trochu rozoberali vzťahy. Kúsok po kúsku. Vlastne takmer do molekúl. Tak trojgeneračne. Z troch rôznych perspektív hľadajúc spoločné priesečníky. Každá po svojom, z vlastných skúseností a zážitkov. Z vlastných postrehov a vlastného hľadania. Z vlastných momentov šťastia i z vlastných bolestí. Vzorec sme však nenašli. Žiaden univerzálny. 

Asi sme ako tie kvety. Každá potrebujeme niečo iné. Každá rastieme po svojom, vädneme za iných podmienok, každej z nás sa darí pri inom množstve svetla, či tmy.

A každá máme predstavu. O sebe a o tom, kde by nám to pasovalo, kde by sme chceli kvitnúť a akým smerom. Akej farby by sme chceli (mali) byť. S kým by naše odtiene tak krásne ladili.  Radíme si navzájom a máme svoju predstavu, a možno dokonca predstavu iných ľudí, ktorí nám ju vštepili. Rodičia, spoločnosť, priatelia, filmy, knihy.. Už len to slovo - vštepili..

Dnes som zadala do googla ešte jednu otázku: "Koľko druhov rastlín existuje na zemi?" a vyhodilo mi toto: Na Zemi je možno až 40 miliónov rôznych druhov zvierat a rastlín..

Každý potrebuje niečo iné na to, aby mohol kvitnúť. Nielen prežiť. Ako môj kaktus v obývačke. Idem ho teda zaniesť do chodby, lebo viem, že svoj plný potenciál bude vedieť dosiahnuť len vtedy, keď bude mať to, čo potrebuje on. Nie ja. A niečo mi vraví, že keď zakvitne - trebárs aj načerveno - ja sa budem tešiť tiež. A oveľa viac.

Takže, milí priatelia, čím ste Vy?

Vianočnou ružou, kaktusom, papraďou či popínavým brečtanom? Ja to ešte presne neviem. Asi som tak trochu vianočnou ružou. Alebo aj nie. Len pomaly zisťujem..

Do nového roka si však želám (a Vám tiež), aby sme sa našli. Aby sme dokázali "vygoogliť" kto sme a čo potrebujeme na to, aby sme mohli kvitnúť v celej svojej kráse. Aby sme mohli byť samými sebou. A nielen na chvíľu. Nielen sviatočne. Ale každým rokom. Aby sme vedeli, pri ktorých iných rastlinách budeme vedno rásť a ktoré sú cudzopasné :) Aby sme s citom dokázali určiť, kedy potrebujeme poliať, kedy pohladiť, kedy potrebujeme milé slovo (v hocijakom jazyku :P ), kedy potrebujeme viac svetla a kedy by sme si mali vychutnať tmu. Kedy sa nechať trocha pristrihnúť a kedy zas bujnieť v plnej kráse. Kedy zhodiť staré listy a kedy len čakať a nerobiť nič. Len tak byť. Samými sebou.

Do zakvitnutia priatelia! ;) 

Lucia 

PS: Obrázky v texte s ním nijako nesúvisia, ale sú tam. A sú moje. Lebo ja si kvitnem písaním aj kreslením. Tak ;)

Komentáre

Gabsy Veľmi pekne napísané a hlavne pravdivé

2018-01-10 00:30:47

deve286 Potlesk :)

2018-01-10 06:57:48

ArtDia Jeeej, ty máš talent aj na písanie :) krásna pointa a originálny obsah, ďakujem

2018-01-10 07:11:52

TARRA Krásne myšlienky, aj obrázky...ďakujeme :o)

2018-01-10 08:17:57

LucLac Ďakujem Vám veľmi pekne :))

2018-01-10 09:52:36

uZubka ❤ ...

2018-01-10 14:46:51

MolieBaby Nádherný žurnál, čisto na zamyslenie ❤

Veru, s tými kvetmi je to ťažké. Ja som to už s vianočnou ružou vzdala. Neprežila 3 roky po sebe. Kvety nám vždy spraží slniečko a nakupovať sa mi nové každý rok nechce. Nakoniec som skončila pri zamioculcase a bambuse šťastia. Potrebujú trochu svetla a stačí ich polievať raz za 2 týždne.

2018-01-10 17:11:19

LucLac Ďakujem ;)

Mollie - mne sa zatiaľ najlepšie osvedčila "slonia noha", aloe vera a fialky. Tieto rastú úžasne a prežili už fakt všetko, vrátane sťahovania :)))

2018-01-10 17:20:211x

uZubka ooo áno fialky sú nezničiteľné :)) , ja ich mám plné okná, prvé som získala po predchádzajúcom obyvateľovi bytu , mali starú hlinu vyschnutú až na kameň. Stačilo ich presadiť a kvitli ako blázni :) . A vôbec im nevadí keď ich zabudnem poliať :)) . Mala som aj kaktusy a aloe vera, ale nič neprežilo :(

2018-01-10 21:19:32

em-er-ka podobnosť kvetov a ľudí nie je vôbec náhodná :) pekne napísané.. ak môžem jeden poznatok ku vianočnej ruži - tie husté malé rastlinky v prírode vôbec nenájdete, je to pomerne riedko rozkonárený krík a jeho celoročný vzhľad sa len málo podobá tomu, čo sa predáva ako vianočná dekorácia. Rastlinky pestované na vianočný trh sú len odrezky, lepšie či slabšie zakorenené, dostatočne nadopované fytohormónmi a hnojivami, ktoré svoj život prežili v skleníkovom prostredí za ideálnych podmienok. Ak vám aj prežije do ďalšieho roka a vyfarbí listene, pravdepodobne už nikdy nebude vyzerať tak nádherne ako v čase kúpy....

2018-01-11 09:26:211x

imani Lucka, naozaj si multitalent :) Hlboké myšlienky, krásne naformulované a živo doplnené obrázkami :)

2018-01-11 10:17:13

LucLac Ďakujem! ;)

Odkedy sme sa presťahovali do domu, tak som sa stala vášnivou pestovateľkou a pozorovateľkou rastlín, tak Vám poviem, je sa čo učiť :))) em-er-ka - o tej vianočnej ruži je toho popísané veľa. Pôvodom je z mexika a tam si rastie kľudne spokojne aj vonku a farebne. Do celkom slušných rozmerov. Som bola vcelku udivená :)))

2018-01-11 10:35:57

Barsi Pekne a vtipne napísané :) Za mňa sú bezkonkurenčné orchideje. V hobby programoch alebo časopisoch dávajú, čo všetko potrebujú - presadiť raz za dva roky, pravidelne hnojiť, bez priameho slnka pod. Tie moje neboli presadené už aspoň 5 rokov, nepoliate sú v pohode aj mesiac, keď pohnojím raz za rok tak veľa. A kvitnú mi ako besné, niektroé dokonca skoro nonstop :D

2018-01-11 11:27:16

lucak Luci, krásny článok...ešteže ma dnes brucho bolí a nešla som do práce, aby som si ho mohla prečítať :-)...trochu som sa v ňom našla, tiež večne pobehujem po dome a skúmam rôznych tých "nespratníkov", čo to ktorý potrebuje. A premiestňujem, skúšam, niektrý neborák nedožije svojho zaslúženého echtovného miesta. Dokonca sa mi stalo, že jedna izbová rastlina začala po rokoch kvitnúť až keď kvôli pokazenému kotlu prešla jemným mrazom....takže aj takto to môže niekedy.....a vianočná ruža je podľa mňa najkrajšia, keď si človek vyhodí z hlavy, že tam potrebuje tie červené listy. Keď má fakt plno svetla, málo vody, a nie veľa teploty. Vtedy je krásna zelená...Len už asi nie je vianočná :-)....ale je to zábava s tými rastlinami. Zasadila som napríklad taliansky cesnak, (akože bio z billy), a on ti, asi zmatený zo slovenskej zeme, nevyrástol do strúčikov, ale zo zeme som vyťahovala veľké cesnakové gule....najskôr som si myslela, že sa zmenil na cibuľu :-)....no, prajem veľa zdaru v pestovaní a komunikácií :-)

2018-01-11 11:51:43

MirianaOli Super žurnál dobré čítanie s prirovnáva ním ľudí ku kvetom:)

2018-01-12 01:26:26

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »