Domov » Žurnál+ » Autor: Lucia Laciaková

Žurnál+

Ako správne vytvoriť novú kolekciu

Lucia L. » Rady a info / 2018-08-09 18:41:38 /  6 komentárov / 35 lajkov

Profi návod krok za krokom vo veľmi ľudskej a zrozumiteľnej forme.

Pre každého. Aj pre tých najčudnejších ;)

Milujem články s fotopostupmi a cennými radami, ako niečo vymyslieť, vyrobiť, doviesť to do finálnej podoby. Pozorne čítam, na čo dať pozor pri jednotlivých krokoch a na čo nezabudnúť. Aby to bolo tip-top. Zakaždým, keď jeden taký návod prelúskam, úplne cítim ako mi začne pulzovať srdce v krku, obleje ma horúčava a tupá, no veľmi intenzívna bolesť v okolí hrudného koša, mi hlási, ako veľmi inak to robím ja a tiež to, že keby som sa aj roztrhala, nikdy to neurobím tak, ako je treba. Začnú sa mi podlamovať kolená, trochu mi tiká v oku a jeden kútik úst (myslím, že zväčša ten napravo) mi poskočiac nahor pripomenie, že hoci všetky cesty vedú do Ríma, ja si vždy vyberiem tú, ktorá je najkomplikovanejšia. 

Trošku závidím, trošku cítim sklamanie z vlastnej neschopnosti robiť veci plánovane a usporiadane. Predvídateľne, postupovo, "fotogenicky". No v závere musím uznať, že je to zakaždým výnimočné. A vtipné. Trošku ako v kabarete. Kapánek prehnané, vyexponované, citovo vyeskalované tak, aby som sa cítila ako človek preživší napriek všetkému, čo mi život kedy priniesol. A čo ešte len prinesie.

Tak poďme na to - ako vytvoriť novú kolekciu po luclacofsky ;)

(https://zakucheto.com/blog/Djak-Rusel-Terier)

 

Krok 1 - Emočná príprava

Prichádzam autom na parkovisko pred našu krajčírsku dielňu, kde ma hlasným štekotom, šprintujúc priamo pod kolesá môjho auta, víta Happy - hnedobiely Jack Russel trpiaci vlastnou verziou syndrómu ADHD. Vonku je tak akurát. Letné horúčavy ešte nevyvrcholili, takže mám na sebe dlhé rifle. A tričko. Spomalím, aby som Hepulu nezrazila, a tak, ako obvykle, otváram dvere aute. Nech nastúpi. Nech mám istotu, že ju nezrazím, kým zaparkujem. Pes už v letku skáče do auta, priamo za volant, priamo do môjho lona. Začína ma šialene oblizovať, lebo sa teší. Ja sa teším trocha menej, no keďže nechcem jej psie city raniť, pohladkám ju. Ach, svätá prostota! Chyba najväčšieho rangu!

(http://anewblogaboutnothing.blogspot.com/2012/02/jack-russel-terrier.html)

Zabúdam, že táto Happy - malá vehementná psica - je stelesnením šťastia. Zabúdam na to, že v živote, čo dáš, to sa ti vráti. Že keď prileješ do ohňa benzín, horí ešte viac. Že dobré sa dobrým opláca a že keď šťastného psa pohladkáš, bude megašťastný. A že keď pohladkáš na privítanie práve tohoto už beztak megašťastného JackRussela zvaného Happy, nezvládne to. Intenzita jej nakumulovaného šťastia dosiahne maximum práve tak, ako nastane moment erupcie sopky, v ktorej magma už ďalej bublať pod povrchom nemôže a skrátka musí von. Sopka od pretlaku vybuchne a naša Hepula sa od pretlaku šťastia pociká. Bez varovania. Vtedy a tam. Za volantom, do môjho lona, s tým najnevinnejším pohľadom, aký si len dokážete predstaviť.. 

Túto fázu by som v našom postupe označila skratkou "ESU" "emotional set up" -"emočné zahájenie kreatívneho procesu"

Krok 2 - Dostupnosť materiálu

Po náhlom uvedomení, čo som svojim konaním spôsobila, okamžite vystupujem z auta. Po stehne mi steká ešte čerstvý, no už "voňavý" teplý a ŽLTÝ mok z útrob tohoto nevinného psieho stvorenia a na jazyk sa mi derú tie najoplzlejšie slová, ktoré naša reč ponúka. V momente, keď si práve jedno z nich vyberám a bytostne ním túžim nahlas do sveta vykričať svoje súženie, pohľadom zaznamenávam prítomnosť maloletých. Moja kolegyňa, spolu so svojimi dvoma prázdninujúcimi deťmi, sedia v altánku pri parkovisku a udivene na mňa upierajú pohľad. Čas sa, ako v scéne z Matrixu, keď Neo bojuje s premnoženým agentom Smithom, náhle spomalí.

(https://vignette.wikia.nocookie.net/matrix/images/6/65/Neo_v_smith_subway.JPG/revision/latest?cb=20060716035853)

Vybrané slovo prehltávam a nechávam ho pomaly odznieť v hlbinách svojho žalúdka. Uznávam, že detské uši by to mohlo poškodiť. Z altánku počujem výbuchy smiechu a periférne sledujem desaťročnú Emmku, ako vstáva a beží do kancelárie. Po chvílke sa vracia a s veľkým úsmevom, ponášajúcim sa skôr na úškrn dospelej sarkastickej duše, mi podáva kraťasy veľkosti XXS v neónovo oranžovej farbe. Skvie sa nich nápis "I´m sexy".  Vybrané slovo stále žije. Zbesilo sa zmieta kdesi v mojom žalúdku, škrabe sa po jeho stenách a snaží sa vyjsť von. Chce sa mi zvracať. Zhlboka sa nadýchnem, vďačne tento vkusný odev od Emmušky prijímam a odchádzam sa prezliecť do sanitačných priestorov dielne. Po chvílke sa opatrných krokom vraciam do altánku, pomaly a veľmi jemne si sadám vedľa kolegyne tak, aby neónové kraťasy na mojom zadku nepraskli. "Našla som kopec žltej látky v skrini a zavadzia mi." Oznamuje mi kolegyňa a posúva predomňa papier. "Objednala si ju pred rokom a nič. Musíme s ňou niečo robiť, lebo ju len prekladám z miesta na miesto." Položí na stôl ceruzku a pokračuje. "Tu máš papier a kresli, musíme sa jej zbaviť!" Nijako sa nebránim. Jednak sa mi ťažko dýcha, som pohybovo obmedzená, a keďže nemám síl argumentovať, ani nijako inak vzdorovať, že teraz na tvorenie nie je čas ani nálada, mlčky beriem do ruky papier a behom 5 minút navrhujem nové modely. Z krásnej žltej látky. Žltej ako slniečko na oblohe. Žltej ako ten mok ultrašťastného teriéra.

Po ukončení "spontánneho" tvorivého procesu podávam kolegyni papier s návrhmi, ďakujem za zapožičaný odev, beriem do ruky igelitku s mojimi riflami a v duchu hesla I´m Happy and I´m sexy nastupujem ladne do auta. Na jemných hrajú práve Pharella Williamsa..

Fázu dva by sme mohli označiť skratkou FIIHA - "Finding Instant Inspiration - at Home or Anywhere"   - Nájdenie okamžitej inšpirácie -  doma, alebo inde.

Krok 3 - Stanovenie dátumu

Ku tretiemu kroku dochádza asi po týždni, keď žltá látka zmenšuje konečne v skrini svoj objem a mne sa do rúk dostávajú prvé hotové kúsky. Spod rúk šikovnej kolegyne vychádzajú nové šaty zhmotňujúce ich papierové predstavy z oného osudného dňa "D". V dielni sa ešte dolaďujú detaily, odstraňujú sa technické nedostatky a konečným fittingom postupujeme pomaly do finále. V tejto chvíli nám už neostáva nič iné, než precízne si naplánovať fotenie. Aby vyšlo počasie, aby to malo nejaký koncept. Vyberám si vhodný deň, kedy to časovo vychádza mne aj susedkinej dcére Sárke, ktorá ma zvykne fotiť. Volíme piatok, aby som stihla fotky cez víkend upraviť a v pondelok tak začať nový pracovný týždeň vo veľkom štýle. Žltou kolekciou inšpirovanou akože "slnkom zaliatymi dňami"! To znie dobre. Tadá! Tematicky a náladovo tak umocniť Vašu dovolenkovú atmosféru a osviežiť Vaše dni "šťavnatou" kolekciou letných šiat. Skoro ako z katalógu. Ten slogan myslím :) Uviesť to naraz a mať dobrý pocit, že už teraz pôjde všetko len hladko. Ako z návodov, ktoré som nedávno čítala. 

"Kde je Sárka?" Pýtam sa jej mamy. Svojej akože ženy, spolubývajúcej, susedy. Ako chcete. Skrátka tej Zorky, s ktorou sme kúpili spolu dom. A s ktorou zdieľame okrem záhrady, zoschnutých paradajok a paprík v sklenníku, aj 24 sliepok, 6 psov, 3 deti, 2 nájomníkov a 1 brata, čo sa už fakt ťažko vysvetľuje. Aj problémy, ktoré sa vždy znenazdajky vynoria. Piatok teda padá. Dopredu naplánovaný deň fotenia sa ruší hneď na to, ako Sárka oznámuje, že odchádza so svojim otcom na maltu. Na tú s tým veľkým M. Žiadna letná brigáda pri miešačke, ale dovolenka pri mori. Týždňová. Tak jej prajem šťastnú cestu a piatok škrtám v kalendári, ktorý nemám. Fotenie sa presúva na neurčito. 

Tu kdesi končí fáza tri. Dovoľujem si prideliť jej profesionálnu skratku "FAT" Fitting and Timing, ktorú môžeme aj ľudovo nazývať porekadlom "človek mieni, pán boh mení" 

Krok 4 - Príprava na fotenie

Je pondelok. Taký ten klasický šokový, keď sa ráno strhnete na otravný zvuk budíka a v akejsi Alfa hladine polonepríčetne nakráčate do kuchyne zaliať si kávu. Vezmete do rúk kanvicu, pohybom spamäti sa ju snažíte napustiť vodou, potiahnete dohora páku na vodovodnej batérii  a v tom sa prebudíte. Lebo nejde voda. Kks to čo je?! Nejde voda?! Alfa hladina v nenávratne, bdelá pozornosť obnovená, všetky kontrolky blikajú na červeno. Rýchlosťou blesku hľadám akúkoľvek kontaktnú osobu žijúcu v tomto dome. Najrýchlejšie to pôjde vzduchom. Konštatujem si v panike. Letím na balkón a kričím: " NEJDE VODÁÁAA!" V zápätí sa z hornej terasy vykloní Zorkina blonďatá hlava: "Nejde veru." konštatuje sucho. "Asi sa pokazilo čerpadlo." 

Keď si raz zadovážim kalendár, taký ten plánovací, dolu na spodok každej strany červeným perom dopíšem to, čo pridávajú na reklamných plagátoch kultúrnych podujatí: "zmena programu vyhradená". A hore, kdesi do rohu si napečiatkujem heslo "keep calm". Tak by to tuším ešte šlo. Tak by to bolo ešte uveriteľné.

Asi po 20 telefonátoch, niekoľkých správach a kmitaním medzi pivnicou a mojim bytom sa mi podarilo vybaviť pomoc.

Práca z domu má svoje výhody. Vždy ste doma. Keď je problém, ste doma. A to je dobre aj zle. Dobre preto, lebo to môžete riešiť a zle preto lebo aj musíte. Ostatní členovia domácnosti nemusia. Tí musia byť v práci. Mimo domu.

Prichádzajú dvaja chlapíci. Skúmavo prezerajú naše čerpadlo, ktoré pripomína skôr starý motor z lietadla, na ktorom havaroval Štefánik.  Vodu neťahá, len trocha chrčí a krúti naprázdno ako naši politici. "Zrejme je zavzdušnené, bude treba vliezť do studňe a vyčistiť sací kôš." - vyhlasujú diagnózu dvaja chlapíci asi po hodine obhliadky. "Ideme na obed, prídeme potom." Vyberám si ďalšie hanlivé slovo z mojej databázy nešťastia a opäť ho prehltávam. Hneď ako zistím, čo je sací kôš, vypľujem to slovo naň, prisahám! "Kedy bude približne to POTOM?" Pýtam sa ešte. "Len aby som sa vedela zariadiť." (či ísť cikať ku našim, alebo ešte toľko vydržím) Na základe obdržanej odpovede usudzujem, že nevydržím. Ani necikať, ani nekonať.

Volám kolegyni. Tej, s tým megašťastným psom, či majú rebrík. Lebo že musím vliezť do studne a vytiahnuť z nej čosi, čo už ani neviem, ako sa volá. Dáky kôš. Predstavujem si ho ako taký ten prútený, pletený s otváraním hore. Taký piknikový. Rozmýšľam, ako to asi môže fungovať.  

S naloženým rebríkom v mojom aute pálim domov. Zorka mi volá, že posiela kamoša na pomoc. Slovo sa konečne vstrebáva, svitá na lepšie časy. Cikať som bola v dielni tesne predtým, ako sme naložili rebrík do auta. Misia "studňa" sa teda môže začať. Som fakt zvedavá na ten kôš.

Otvárame s Rišom poklop do studne a inštalujeme rebrík. Vonku je asi 38 stupňov, priemer studne je cca 60 centimetrov, čas na mobile je 13:50. Chlapíci, čo išli na ten obed, majú buď črevné problémy, alebo naň cestovali do vedľajšieho mesta. Teším sa, že som nečakala. Do studne lezie Rišo. Ja asistujem zhora, podávam hasák, rukavice, lano, zvedavo nakukujem. Po chvíľke ťaháme z vody odmontovanú starú hrdzavú rúru, na ktorej konci by mal byť ten onen zázrak upchatý. Cez Riša poriadne nevidím, rúra je ťažká ako poraza, sústredím sa na istenie rebríka. "Ten kôš je komplet zanesený." Vraví Richard. "Ani sa nečudujem, že nejde voda. Nemá kadiaľ." Smeje sa a ukazuje na koniec rúry. "A kde je akože ten kôš?" pýtam sa zvedavo a hľadím na niečo, čo pripomína skôr sitko v čajníku, do ktorého si lejem sypaný čaj, aby sa vyluhoval. Najradšej mám Milky Oolong a Phu Er. Najbližších pár týždňov ich však asi vynechám. Ble.

Tu by som ukončila prípravnú fázu fotenia a nazvala ju skratkou "SUP" - Shaping up phase" alebo fáza dostávania sa do formy. Pred fotením. Tak profesionálne. Aby sa telo vyrysovalo, aby žili navreli. Hoci aj na krku. Od nervov.

Krok 5 - Samotné fotenie 

Okolo štvrtej prichádzam konečne domov. S obrovským potešením leziem do sprchy. "Mamka, ty si po akých kanáloch chodila dnes?" Pýta sa ma so smiechom Oli. Po kanáloch nie, ale po studniach. Odpovedám a vysvetľujem. Ako to prebiehalo. Ako sme boli v meste kúpiť novú rúru, fungel novú krásnu plastovú, z tyrkysovými dielcami na zaskrutkovanie, bez redukcie, ľahučkú ako pierko. Pýtala som sa uja kutila v obchode, či nemajú ružovú. Venoval mi dlhý pohľad zhora nadol. Vraj nie. Nemajú. Ani že nezvyknú mať. Prekvapivo. Tak mu vravím, že nevadí, aj modrosivá je cool, že mi ide ku teniskám. Aj ku kabelke, v ktorej mám okrem mobilu, peňaženky, niekoľkých rúžov aj hasák a špinavé rukavice. Keby náhodou. Zasmial sa, zapojil nám na novú rúru aj nový sací kôš a bolo. "Aj ja som mal dobrý deň. Hrali sme s kamošmi futbal." Hovorí bezstarostne. "Ale nie som taký špinavý, ako ty, mami." Smeje sa mi vlastné dieťa. Idem ja do tej sprchy. Zmyť zo seba celý tento pondelok a spláchnuť ho do potrubia spolu s predstavou piknikového koša v našej studni.

Kým zo seba opäť urobím kultúrnu bytosť a nadobudnem zvyšky svojej ženskosti dôkladným vmasírovaním všetkých krémov, olejčekov a vlasových prípravkov, hlavou mi prechádzajú myšlienky. Ako som stratila celý deň čistením studne. A ako som v práci nič nespravila. A koľko som toho mala v pláne! Ach, tie plány. Cez okno prenikajú lúče podvečerného slnka a dopadajú na zrkadlo pri tom, ako si suším vlasy. Vonku už nie je tak dusno. Aj svetlo je dobré. Pomyslím si. Aj vlasy mám umyté a keď aspoň špirálu hodím a ešte trochu sa učlovečím, hádam by sa dalo dnes predsa niečo produktívne urobiť.

"Zorí!" kričím opäť z bakóna. "Máš na mňa pol hoďku? Potrebujem odfotiť."

A tu je záver môjho fotopostupu. Ako vytvoriť novú kolekciu a doviesť ju až do finále. Fázu 5 budem odteraz označovať medzinárodnou skratkou "FILL" - Finding Ideal Landscape and Light. Nájdenie ideálneho svetla a prostredia. Znenazdajky.

A výsledok celého?

Tu je. Tadá! Nafotená, dokončená kolekcia Happy Sunny Days!  (Slovo happy tam nie je náhodné. Ani prvoplánové) 

A keďže už poznáte celý jej príbeh, tak pevne verím, že aj Vy sa v nej nájdete. Že sa trošku ztotožníte. Lebo tak nejako šípim, že nie som sama, ktorej občas z dokonalých postupov začne tikať v oku. A že každá skrývame vo svojich "kolekciách" nejaké "svoje" príbehy. 

Krásny deň priatelia. Slnečný :))) 

 

Komentáre

konvalinka Dočítala som až do konca na jeden hlt, asi najlepší blog od LucLac, taký funny a fresh :-) Páni, ty si ozaj žena činu. A podľa fotiek !mladneš!

2018-08-09 21:14:45

LucLac Jeeeej, konvalinka, ďakujem veľmi pekne! mám radosť! :)))

2018-08-09 21:48:42

norika21 Super žurnáik :-)

2018-08-10 00:05:35

LucLac Ďakujem Norika ;)

2018-08-10 13:45:57

MaVrikaART Lucka, klobúk dolu. Všestranná žena. Nie len že ste šikovná výtvarníčka, ale aj krásne píšete. Prečítala som ten blog a zamýšľala som sa nad každou vetou, prirovnaním, kde na to chodíte. Jednoducho super.

2019-02-21 18:24:47

LucLac Jeeeej, ďakujem veľmi pekne ;)

2019-02-21 20:28:17

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

Vecičky nájdete

V žurnáli sú spomínané:

 - Lady Flowerina - print - 9739289_Lady Flowerina - print by LucLac
 Páči sa 57 ľudom
5,- €
 - Šaty Arizona - 9751027_Šaty Arizona by LucLac
 2 komentárov
 Páči sa 56 ľudom
45,- €
 - Šaty Valencia - 9756424_Šaty Valencia by LucLac
 Páči sa 70 ľudom
45,- €
 - Sunny Stripes - 9771271_Sunny Stripes by LucLac
 1 komentárov
 Páči sa 45 ľudom
24,90 €
 - Šaty Augustína - 9771329_Šaty Augustína by LucLac
 2 komentárov
 Páči sa 41 ľudom
45,- €

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »