Teraz.

Je zvláštne, ako často žijeme mimo prítomnosti.
Buď niečo dobiehame, alebo sa na niečo pripravujeme.
A pritom sa tvárime, že „keď bude čas“, zastavíme sa.

Lenže čas sa nezastavuje sám.

Prítomnosť nie je veľké rozhodnutie.
Je to drobný akt pozornosti.
Niečo malé, čo urobíš bez dôvodu – len preto, že môžeš.

Zapalíš sviečku.
Nie aby si vytvorila atmosféru.
Ale aby si si všimla, že si tu.

Niektoré veci nevznikajú pre výkon.
Vznikajú ako pripomienka.
Že nemusíš stále niekam smerovať.
Že nie všetko musí mať cieľ.

Tieto sviečky nevznikli preto, aby niečo zmenili.
Vznikli preto, aby nič nemenili.
Aby nechali veci tak, ako sú. Aspoň na chvíľu.

Možno je to málo.
Možno je to zbytočné.
A možno práve preto je to dôležité.