Lena M. » Tvorba / 2025-12-17 13:00:01 /
2 komentáre /
20 lajkov

Myšlienka kolekcie Tiché dvory sa nezačala pri stole v ateliéri, ale pri telefonátoch domov.
Raz mama Lene len mimochodom povedala, že starú studňu asi zasypú, „lebo už naozaj nemá zmysel“. O pár mesiacov zmizla aj s pumpou, u susedov kopy dreva pri stenách nahradili rovné múry a čistá dlažba. Miesta, ktoré dlho brala ako samozrejmú kulisu detstva, začali vyzerať skôr ako katalóg „pred a po“.

Lena si vtedy povedala, že sa do tých dvorov musí pozrieť ešte raz – tentokrát vedome. Začala si ich fotografovať nie ako celok, ale po kúskoch: šnúru s bielym prádlom medzi dvoma stenami, tri črepníky s bylinkami na schode, krík zatlačený do rohu múrov, kopu dreva naukladanú pri stene, rebrík, ktorý tam stojí „dočasne“ už niekoľko rokov, starú studňu, sud na dažďovú vodu, pumpu s vedrom. Zaujímali ju miesta, ktoré nikto neukazuje návštevám – praktické, trochu obité, ale živé.
Z týchto fotografií vznikli prvé rýchle skice v malom zošite, často večer pri kuchynskom stole. Keď ich mala na stole desiatky, bolo jasné, že už nejde len o poznámky. V ateliéri v Bratislave začala tieto obrazy čistiť od všetkého, čo nebolo podstatné: zložité tvary domov zmenila na jednoduché bloky a oblúky, nechala len plochy hliny, kúsok modrej oblohy alebo vody, biele plátno prádla. Ľudí z obrazov úplne vypustila – zostali po nich len predmety, ktoré používajú každý deň.

Tiché dvory tak nie sú len séria „pekných printov“, ale aj malý archív jedného typu priestoru, ktorý pomaly mizne: dedinského dvora so studňou, pumpou, sudom na vodu, bylinkami a drevom pri stene. Pre Lenu je táto kolekcia spôsob, ako tieto miesta uchovať v čase, ktorý ich tlačí k čistým líniám a zátvorke „rekonštrukcia“.
Mnohí v nich spoznávajú vlastné príbehy – dvory starých rodičov, letné prázdniny, záhrady za domom, v ktorých sa trávil čas bez veľkých plánov. A možno aj ten krátky moment, keď človek zavrie bránku, zvuk ulice stíchne a pred ním zostane len jeho vlastný tichý dvor.

Kam ďalej? Prečítajte si aj ďalšie články zo Žurnál+
MAJju Pekné.
user_988146 The idea of living your childhood again always fascinates me and the longing you had for your childhood is beautifully painted in your sketches. While most of the people doesn't realize such changes, empaths always have a hard time adjusting to new changes. Keep up the good work, your childhood is shown in your sketches. I was also thinking about wikipedia page creations | my last workplace where I had a great time, reading your story kind of reminded me of my own.
V žurnáli sú spomínané: