Kolekcie

✽Biele ticho

Biele ticho zahalilo krajinu... Trblietavá púšť nezbedných vločiek,ligoce sa v svite hviezd. Dotyk mrazu rozvoňal zamrznutú planinu, vyhnal spev z teplých,vtáčích hniezd. Les striebrom zasypaný,ospalo klipká očami, zívnutím vyháňa vietor z chladnej húštiny...ten divo sa preháňa smutnými lúkami, pohladil aj štrbaté strechy našej dediny. Ťažké oblaky bozkávajú nehybné štíty hôr,lepia sa na skalné úbočia... Slnko sa skrylo za obzor,vyčkáva, kým sa časy zimy neskončia... Biele ticho ovládlo svet... Pozri sa z okna! V záhrade rozkvitol ľadový kvet. 1komentár »

✽Ako pierko...

Ľahučko a s nadhľadom,ako pierko nad sadom, čo letí za svojím snom...Vietor ho unáša povetrím, tancuje,spieva,hrá sa s ním... Ľahučko a s nadhľadom,ako slnko s jasným dňom, poskakuje nad lesom, malé pierko s noblesou... Možno vletí do mojich snov... Či zamotá sa do vlasov? Snáď pobozká ma na líčko...a odletí ďalej...tichučko, ľahučko, bez zbytočných slov... Na chladný sever,tam kde slnko pije vodu z oblakov... Pridaj komentár »

✽Podaj mi ruku,zoberiem ťa ku hviezdam...

Daj mi ruku,zoberiem ťa až hore ku hviezdam. Tam,kde nádej pláva po hladine osamelých rán... Ukážem ti miesta, plné príbehov upletených z jemných vlákien fantázie... Pohojdám ťa na pavučine snov, postavíme hrad z jemných dotykov...Daj mi ruku... Stratíme sa vo vlastnom svete,kde aj nekonečno má svoje hranice... V krajine bielych oblakov, bez zbytočných,prázdnych slov,plávame tmavou oblohou...  2komentáre »

✽Lucia

Lucia, striga či víla,čo svetlo nám nosí do domov,a vyháňa z kútov nočných démonov. Lucia, dcéra svetla a tmy, vnáša do duší pokoj vianočný... Keď polnočné zvonenie nesie sa vzduchom a zvoláva bytosti na hodinu duchov... Keď vietor behá po strechách, a snaží sa zasiať do duše strach... Keď havran na teba striehne v korunách starých líp a slová vyskakujú zo stránok spráchnivených kníh... Vtedy nastal ten čas zázračný,keď svet ti plní všetky sny... Veď od Lucie,do Vianoc,každá noc má svoju moc... 1komentár »