Lenka B. » Blogy / 2025-02-13 13:00:01 /  5 komentárov / 25 lajkov

Nikdy nie si príliš stará a nikdy nie je neskoro. Hovorím to z vlastných skúseností, milá ladynka. Niekedy dostaneme možnosť plniť si svoje sny až neskôr, keď sme dospelé. Každá z nás má totiž inú štartovaciu čiaru. O tej svojej vám niekedy v budúcnosti tiež porozprávam. Mnohé z nás majú pocit, že život nejde podľa našich predstáv, nič sme zatiaľ nedokázali a že už sme mali byť v živote "niekde inde". Ale kde "inde" by sme to vlastne mali byť?

U mňa sa najväčšie zmeny začali diať až po dvadsiatke. A niektoré, dokonca, ešte neskôr - okolo tridsiatky. Keby sa udiali skôr, nebola by som na ne vôbec pripravená a zrejme by dopadli katastrofálne. Vôbec nie tak, ako som si ich vysnívala, hoci by príležitosti boli podobné, či dokonca rovnaké. Mala som však len dve možnosti - buď začnem s oneskorením niekoľko rokov, a možno mi to ani nevyjde, alebo to neurobím vôbec a nevyjde to určite. 

A tak som sa ako 22-ročná prihlásila do folklórneho súboru, bez akýchkoľvek skúseností, či vedomostí o našom tanci, piesňach, či tradíciách. Výrazne som zaostávala za ostatnými, ktorí sa tomu poväčšine venovali už ako deti. Dodnes som ich nedobehla, ale tie skúsenosti, zážitky, radosť z tanca a kamarátstva mi nikto nevezme. 

Ako 25-ročná som sa naučila lyžovať. Nikdy som k tomu nemala vzťah, nebavilo ma to, pretože ma nikto nenaučil ako to funguje. Ako dieťa som na lyžiach stále padala a nastupovanie na vlek bol jeden veľký stres. Princíp lyžovania som pochopila až vtedy, keď som odišla na pol roka pracovať do rakúskych Álp. Našla som si tam toxického frajera, ktorý mi povedal, že keď sa neviem lyžovať, bude chodiť na svahy radšej s mojou kolegyňou. A nie len na svahy. Ale mňa to lyžovanie a stretávanie skvelých ľudí na kopcoch začalo medzičasom tak baviť, že som tam bola každú voľnú chvíľu, a to aj niekoľkokrát do týždňa! Lyžovať som sa nakoniec naučila. A tiež som pochopila, že čo i len podobného človeka, ako bol môj bývalý, už v živote mať nechcem.

Ako 31-ročná som si splnila sen o vlastnej značke. Zrodila sa LADY. Vždy bol nejaký dôvod, prečo to nemohlo prísť skôr - nedostatok času, financií, skúseností, sebavedomia...

Že by som niečo podobné mohla vytvoriť. Že by som niečo mohla vôbec dokončiť. Že by som mohla mať niečo vlastné. Že nie som na to hlúpa, lenivá, či nešikovná. Že by sa moje myšlienky, módne nápady, či moja osoba mohli niekomu vôbec páčiť. 

I keď je tento projekt stále iba v začiatkoch, nemôžem byť vďačnejšia pán Božkovi za to, že táto možno prišla. A sebe za to, že som pozbierala všetky čriepky svojho sebavedomia, tú príležitosť vzala, vyhrnula si rukávy a pustila sa do práce. A vám, milé ladynky, za krásne ohlasy, milé slová, lajky a osobné stretnutia, ktoré mi dokazujú, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v živote. I keď som vo svojej 35-ke mala byť už možno "niekde inde".

❤️ L.