Veru, žienky moje, nestíham. Nestíham si pozerať vaše nové poklady, dávať vám palčeky nahor a písať povzbudivé slová, či slová obdivu veciam, pri ktorých sa mi neraz až dych zatají a v mojej hlave zaznie: "Bože, keby mám peniaze!"

Nestíham lebo som sa vrátila do práce, práce ktorú milujem a som za ňu vďačná, no ktorá mi znemožňuje byť tu s vami tak ako predtým.

Nehnevajte sa teda, že som sa odmlčala, že vás podporím len z času-načas. Lebo stále mi srdce bije sasháckymi hodinami a tak ako v pondelok a piatok Miško pridáva, tak i pri iných dňoch mi hlava zaletí práve k tomu či onomu predávajúcemu, ktorý svoje dielka ponúka vždy v ten istý deň.

Rodičovská je preč. A predsa bude so mnou do konca života. Tak dúfam, že si zvyknem a že si nájdem čas i na to, po čom mi srdce piští a čo mi dávalo silu a energiu počas nie vždy ľahkých dní s bábätkom.

Ste super! A máte zlaté ručičky!

Vaša Barbora.