Kolekcia šperkov je inšpirovaná ľudovou tradíciou a symbolikou ľudových ornamentov, ktoré naše staré mamy s veľkou láskou tvorili a vyšívali. Za pomoci ihly a nite dokázali preniesť na látku - krásu a život všedných i slávnostných dní. Rozmanitosť výšiviek a farebné bohatstvo každého kraja dokázalo potešiť nejedno dievčenské srdce.

 
Z úcty k nim, by som práve preto moje „šperkové“ srdce chcela venovať všetkým mamám, starým mamám, dievčatám i ženám, pretože nehy a lásky nie je nikdy dosť a každá z nás si zaslúži byť milovaná. Darovaním „šperkového“ srdiečka aj bez slov poviete to veľké ĎAKUJEM... Ďakujem Vám za život, ďakujem Vám za lásku, ďakujem vám za to, že ste!

Pri tvorbe tejto kolekcie mi boli inšpiráciou ľudové výšivky z rôznych krajov Slovenska. Tým, čo dané vzory spája, sú motívy srdca a holubice , ale aj „dierkovaná biela výšivka“ .

Holubica ako symbol má dnes mnoho významov. Azda najznámejším je biela holubica ako symbol mieru. Je súčasťou mnohých príbehov či legiend, starodávne ázijské národy ju považovali za posla bohov. V kresťanskej tradícii predstavuje symbol „Ducha svätého“. V minulosti bola podľa tradičných predstáv ľudu označovaná za symbol ľudskej duše. Ak sa zjavila vo sne, mohla byť aj predzvesťou smrti. Pár holúbkov zas symbolizuje lásku a stálosť, nádej, ale aj nový život.

Srdce nie je len najdôležitejší orgán ľudského tela, ale je to aj známy symbol lásky na celom svete. Možno ho s istotou označiť aj ako jeden z najrozšírenejším symbolov v ľudovom umení na Slovensku. V ľudovom ponímaní bolo srdce znakom lásky  a sídlom života. Symbol srdca a holubíc boli a stále sú častokrát spomenuté v ľúbostných básňach, ľudových piesňach či rozprávkach. Ale nájdeme ich aj na výšivkách, čipkách, tkaninách či drevených medovníkových formách alebo aj na drevených  stoličkách či štítoch domov. Naozaj, symbol srdca či holubice nájdeme, v rôznych štylizovaných podobách,  skoro na všetkých kúskoch ľudového umenia.

„Biela výšivka“ sa na našom území rozvinula v období empíru a biedermeieru, v 19. storočí sa značne rozšírila, obľúbili si ju v mestách, ale rozšírila sa aj na vidiek. K rozvoju bielej výšivky na našom území dopomohol aj známy výšivkársky spolok „Izabella“ a jeho dielne v okolí Trnavy. Známa je najmä na území západného Slovenska v okolí Trnavy, Piešťan, Nitry, vo Vrábľoch, obľúbili si ju aj na Záhorí, v Krupine či Detve. Veľký záujem o bielu výšivku sa prejavil aj v Čechách, kde značne ovplyvnila štýl ľudovej výšivky.

Vyšívačky na „bielu výšivku“ používali tenkú priadzu a vyšívali, technikami vyžadujúcimi zručnosť, rôznorodé vzory na jemné biele plátno, neskôr aj na tyl. Bielu výšivku možno rozdeliť až na 5 okruhov:

Plná výšivka tenkou bielou niťou a jednoduchým plochým stehom. Ide o pokrytie plochy husto vedľa seba uloženými stehmi.

Dierkovaná výšivka - vyšívané vzory dierkovanej výšivky vznikali „presvecovaním“ plochy dierkami v rôznych tvaroch a veľkostiach. Výšivka vzniká vypichnutím / vyrezaním a nakoniec obšitím dierok podľa predkresleného vzoru. Vo svete je tento spôsob známy ako anglická výšivka alebo madeira.

Prelamované výšivky - výplň vzorov sieťou. Jedná sa o ozdobný princíp spočívajúci vo vytváraní ornamentu rozrušením podkladu. Táto technika pripomína čipku vďaka svojej priehľadnej sieti, ale vzniká vytiahnutím alebo vystrihnutím častí nití podkladovej látky v dvoch smeroch (vertikálne / horizontálne). Obšitím nitiek vznikajú priehľadné očká, ktoré sa šachovnicovo striedajú s nepriehľadnými.

Pavúčiky (gatry) – vystrihnuté dierky mohli byť vyplnené pavučinkami šitými ihlou na spôsob čipky. Takéto jemné výšivky nájdete na rohoch sviatočných bielych šatiek najmä na Záhorí.

Práca na tyle - výšivky vytvárali preťahovaním nite cez očká tylu alebo plochým stehom, retiazkami, dierkami. Je možné pracovať aj s náročnejšou aplikáciou, pri ktorej sa časť látky podložila tylom alebo sa tyl podložil látkou, motívy sa potom obšili a na striedačku sa podľa vyznačenia odstrihovala látka alebo naopak tyl. Vznikli z toho motívy z plátna aplikované na tyle alebo sa tyl stal výplňou motívov.