V slovenskom prostredí sa slová kreativita a tvorivosť často používajú ako synonymá, ale v kontexte myšlienok Isaac Asimov medzi nimi možno rozlíšiť jemný rozdiel:

Kreativita je schopnosť vytvárať nové spojenia medzi existujúcimi poznatkami a prichádzať s originálnymi nápadmi. Tvorivosť je širší proces, v ktorom sa tieto nápady premieňajú na konkrétne riešenia, diela, produkty alebo objavy.

Asimov sa vo svojom texte sústreďuje najmä na kreativitu ako vznik nového nápadu. Podľa neho vzniká v okamihu, keď človek spojí dve dovtedy nespojené myšlienky a uvedomí si: „To je zvláštne... čo ak medzi tým existuje súvislosť?“

Tvorivosť potom pokračuje ďalej:

• zhromaždenie poznatkov
• vytvorenie nového spojenia (kreatívny moment)
• overovanie a rozvíjanie myšlienky
• realizácia riešenia alebo objavu (tvorivý proces)

Podľa eseje „On Creativity“ od Isaac Asimov vznikajú nové myšlienky nie náhodou, ale určitým procesom. Jeho pohľad na kreativitu možno zhrnúť do týchto krokov:

Získaj hlboké znalosti v nejakej oblasti.
Kreativita nezačína prázdnou mysľou, ale dostatkom vedomostí a skúseností. Človek musí dobre poznať svoj odbor.

Hľadaj spojenia medzi zdanlivo nesúvisiacimi vecami.
Najdôležitejším krokom je vytváranie nových kombinácií myšlienok. Asimov uvádza príklad, keď Charles Darwin a Alfred Russel Wallace spojili poznatky o druhoch rastlín a živočíchov s myšlienkami z diela Thomas Robert Malthus o populačnom raste.

Neboj sa „bláznivých“ nápadov.
Nové myšlienky spočiatku často vyzerajú absurdne alebo nesprávne. Kreatívny človek musí mať odvahu povedať: „Čo ak je to inak?“

Pracuj v prostredí, kde je bezpečné robiť chyby.
Ak sa ľudia boja kritiky alebo zosmiešnenia, prestanú experimentovať. Kreativita potrebuje slobodu skúšať a zlyhávať.

Striedaj samotu a diskusiu v malej skupine.
Asimov veril, že veľké skupiny často kreativitu brzdia. Ideálne sú malé neformálne diskusie niekoľkých ľudí a zároveň čas na samostatné premýšľanie.

Dovoľ mysli „inkubovať“ problém.
Riešenie často nepríde počas intenzívnej práce, ale neskôr – pri prechádzke, oddychu alebo pri inej činnosti, keď podvedomie ďalej spracováva informácie. Tento princíp je v jeho texte naznačený opakovanými „náhodnými“ spojeniami myšlienok.

Tento model formuloval Asimov už v roku 1959 a dodnes sa veľmi podobá moderným teóriám kreativity založeným na kombinovaní existujúcich poznatkov do nových vzorov. Asimovova esej sa teda zaoberá predovšetkým prvou otázkou – mechanizmom vzniku nových myšlienok – ktorý je jednou z najdôležitejších súčastí tvorivosti ako celku.

Isaac Asimov opisoval vznik nových nápadov ako proces, ktorý nie je náhodný, ale dá sa podporiť určitým spôsobom myslenia a prostredia. Kreativita podľa neho nevzniká z ničoho – vzniká v momente, keď sa spoja dve dovtedy nesúvisiace myšlienky a človek si uvedomí nové prepojenie.

Tak ako písal Asimov, nové myšlienky vznikajú spájaním zdanlivo nesúvisiacich vecí. Litterra je priestor, kde sa takéto spojenia môžu rodiť.

V tomto zmysle sa Asimovova teória prirodzene stretáva s Litterrou – v priestore, kde sa zvedavosť mení na nové spojenia a tie na nové nápady.

Dovoľte mi opísať moje zážitky z návštevy Litterry v Revúcej.

Litterra sa sama označuje ako „priestor pre fantáziu“, miesto, kde je dokonca „prísne povolené tvoriť, skúšať a ísť za purpurové lano“. Ich filozofia stojí na zvedavosti, hre, experimentovaní a prepájaní zdanlivo nesúvisiacich svetov – presne na tom, čo opisoval aj Isaac Asimov pri vzniku nových nápadov. V Litterre je „Cesta ku hviezdam“ súčasť pavilónu, ktorý nadväzuje na historické dielo Hviezdoveda (Gustáv Maurícius Reuss) a celý motív vesmíru. Ide o záverečnú časť expozície, kde sa návštevník symbolicky dostáva „od príbehov až do vesmíru“.

Ďakujem za tieto stretnutia, presahy a aktivity. 

KarinkaM