Keď prvýkrát videla názov mojej značky, usmiala sa a opatrne sa spýtala: „Prečo Woykas s W?“ Slovenský jazyk síce žiadne W nemá, ale ak sa pozrieme na našu históriu a korene – je tam častejšie, než by sa zdalo.

Samostatné Slovensko existuje len chvíľu. My, Slováci, sme v skutočnosti výsledkom stáročí, počas ktorých sa miešali jazyky, národy, kultúry a osudy. Do 19. storočia sa v Uhorsku nik nepýtal, či si Slovák, Rusín, Maďar, Žid alebo Nemec. Podstatné bolo vedieť sa dorozumieť. A ľudia sa dorozumeli – cez trh, piesne, slávnosti, remeslá, ale aj cez lásky, ktoré doma nikto neriešil podľa národnosti.

Národné buditeľstvo a otázka slovanskej i slovenskej národnosti mala svoje opodstatnenie v mnohonárodnostnom, zaostalom Uhorsku. História však ukazuje, že v dnešnej modernej Európe sú prežitkom. Miešanie kultúr prinášalo vždy zdravší genofond, otvorenejšiu spoločnosť, nové nápady. Kultúrna rozmanitosť vždy bola (a je) prirodzenou výhodou strednej Európy.

Môj rodokmeň ako ukážka histórie regiónu

Narodila som sa v totalitnom Československu. V občianskom preukaze: národnosť slovenská. V rodných listoch predkov je však mix, tak typický pre strednú Európu.

Jedna babička Rusínka. Druhá Maďarka s nemeckým priezviskom. Jeden dedo Slovák z Kysúc, ktorý ako chlapec pásol kone v maďarskej dedine. A ten druhý – ten, ktorý dal značke W – bol pôvodom z Podkarpatskej Rusi.

Volal sa Wojtaško. V rodnom liste mal ukrajinskú národnosť. Po tom, ako Sovietsky zväz anektoval jeho obec, odišiel do Československa. Tu mu úradne zmenili meno na Vojtaško – lebo slovenčina predsa nemá W.

Lenže ono tam patrilo. A ja ho vraciam späť.

W ako symbol: minulosť, ktorú netreba opravovať

Woykas nie je len iný pravopis. Je to symbol.

Symbol toho, že kultúra sa nedá uzavrieť do jedného jazyka ani jedného národa. Že naše korene nie sú rovná čiara, ale spleť ciest, mien, tradícií, povolaní, migrovania, príbehov.

Uhorsko bolo rôznorodé. Nebolo by správne založiť značku, ktorá čerpá z histórie, a zároveň ju “upratať” na moderný slovenský pravopis.

W ostáva ako odtlačok minulosti. Ako pripomienka, že dedičstvo nie je sterilné.

História ako inšpirácia. Nie dekorácia.

Fascinujú ma staré mapy, fotografie, legendy a zabudnuté vzory v omietke domov, ktoré už nik nevysvetľuje, ale všetci nejako cítime, že sú naše. W je pripomienkou starých časov v dnešnej dobe. Na týchto pocitoch stojí Woykas. Doplnky, ktoré sa nehrajú na všadeprítomný folklórny trend.  Zrodili sa ako spojenie histórie so súčasnosťou:  

Šatka Bratislava – Malé Karpaty: príroda a história spojené v jednom – hrady, lesy, kontúry, ktoré si pamätajú rímske cesty aj slovenské povesti.

Taška s predkresťanskými symbolmi z nášho územia – kým ešte neexistovalo Slovensko, ale existovali príbehy, ktoré si rozprávali ľudia pri ohňoch.

Renesančná legenda, ktorá spája Uhorsko, taliansku renesanciu umelcov, čo prichádzali na naše územie tvoriť hodnoty pretrvávajúce dodnes

Modrotlač, kedysi praktická technika farbenia látok, dnes kultúrny poklad UNESCO – spojenie prírody, remesla a estetiky. Vo vyhotovení „worn“

Historické mapy použité ako podklad – s ozdobnými ornamentmi, ale so súčasnými názvami miest. Minulosť a prítomnosť v jednom obraze.

Objavte celú kolekciu produktov KAS-Woykas