Keď začneš tvoriť, čas prestáva existovať a ukazovať svoje tikajúce ja.

Prestávaš pociťovať hlad, lebo dostatočne sýty si predstavou svojou, ktorú zhmotniť hodláš.

Keď tvoríš, spánok neprichádza.

Všetka energia vesmíru sa zhromaždí v tvojich myšlienkach, srdci a cez tvoje ruky zviditeľňuje sa.

Podobá sa to droge.

Neješ, nespíš, na tvári objavuje sa ti šťastný úsmev a kruhy pod očami.

Ale keď dotvoríš, držíš v rukách niečo, čo šablonovitosť sveta popiera, niečo originálne, svoje vnútorné ja, držíš v nich seba.

Keď tvoríš, žiješ.. :)