Na internete som uz dlhšiu dobu nachádzala ukážky nádhernej čipky, ktorá nebola ani pletená, ani háčkovaná, ani paličkovaná.
Pátrala som a zistila, že sa jedná o tzv. frivolitky (frivolitkovú čipku). Keď som videla, aké krásne veci sa z nej dajú urobiť, rozhodla som sa, že sa túto techniku musím naučiť aj ja.

Frivolitková čipka pochádza z Orientu a postupne sa rozšírila na všetky kontinenty. Je veľmi zdobná a preto sa v minulosti používala najmä na skrášlenie odevov. Dnes sa používa na výrobu dečiek, lemov obrusov, obrázkov, šperkov …

Princípom frivolitkovej čipky je frivolitkový uzol zložený z dvoch uzlíkov a pikotka. Pikotky slúžia k spájaniu jednotlivých prvkov alebo ako ozdoba. Z frivolitkových uzlov sa viažu slzičky a oblúčiky. Ich kombinácia vytvára frivolitkovú čipku.

Pre prácu potrebujeme frivolitkový člnok alebo špeciálnu frivolitkovú ihlu, háčik (ak nie je na člnku) a nite, bavlny alebo priadze.

Frivolitkový člnok je malý zásobník priadze. Býva z rôznych materiálov – drevený, kovový, z keramiky, kostí, papiera a dnes najčastejšie plastový.

Obrázky sú z portálu: https://www.pinterest.com/search/pins/?q=tatting+shuttles&rs=ac&len=2&term_meta%5B%5D=shuttles%7Cautocomplete%7C0

Frivolitková ihla je špeciálna tupá ihla, dostatočne dlhá a po celej dĺžke rovnako hrubá resp. tenká. Frivolitková ihla môže mať na koncoch aj háčik.

Návody na frivolitkovú čipku sú zobrazované dvomi spôsobmi: slovný popis alebo grafický popis – diagram.

Slovný popis má nasledovný tvar:

SR 1: 6/6

R each side: 4-2-2-4
SR 4: 6/6
R each side: 5+5-2-2-5-5

Číslica značí počet uzlíkov, - je pikotka, + je spojenie s inou časťou čipky, R je ring (slzička), SR je slzička z dvoch častí. Oblúčik má značku CH a číslica znamená, z koľkých uzlíkov je vytvorený. V popisoch sa prevažne používajú tieto anglické výrazy a ich skratky.

Obrázkový popis vyzera takto:

Číslica znamená počet uzlíkov, čiarky počet a veľkosť pikotiek a veľké písmená poradie vytvárania čipky.

Podľa návodov na internete som sa pustila do viazania uzlíkov. Začala som na hrubej ihle a použila som špagátik. Na začiatku som nechápala, ako môže niekto robiť z tenulinkých nití, keďže moje špagátikové uzlíky boli každý iný, každý ináč utiahnutý, pikotka každá inej veľkosti, výrobok sa krútil. Veru som aj od zúfalstva takmer hotovú vec rozstrihala, pretože párať sa pri tejto technike dá veľmi ťažko.
Do zručnosti dlhoročných čipkárok, pracujúcich s člnkom, mám veľmi ďaleko. A ako sa túto techniku podarilo zvládnuť mne, môžete posúdiť v mojej galérii.