Pekný deň,

Chcem vás trochu vtiahnuť  do procesu mojej tvorby, pretože si myslím, že je dobré vedieť ako sa niekto (tvorca) dopracuváva k definitívnej podobe svojich výrobkov ( v mojom prípade šperkov) tak to budem pomenúvať šperk, každý nech si dosadí to svoje čo ho inšpiruje, či si vec navrhuje, kreslí alebo tvorí inštinktívne, či má nejaký koncept.

Ja osobne som už od detstva fascinovaný hlavne dvoma témami: históriou, ktorá sa dá neuveriteľne transformovať do súčastného dizajnu a druhou je makro svet, svet vedy, ktorý je ohromne fascinujúci a dokonalý v tvaroch, napríklad bunky, chemické reťazce, zväčšeniny prvokov, semien, plodov, baktérii a vírusov atd. 

Je obdivuhodné ako sa tieto dve témy dajú kombinovať, zobrať si z každého to čo potrebujem a vytvoriť niečo úplne nové, nový svet, svet môjho šperku.

Historický šperk je zase úžasný nielen po štylistickej, ale aj po technickej stránke, mňa oslovilo hlavne keltské obdobie, ich nespútanosť v tvaroch a formách, bujarosť alebo účelná strohosť, všetko vo vzájomnej harmónii.

Keď som sa snažil robiť svoje prvé šperky, vznikajúce metódou pokus-omyl, boli to práve keltské náramnice a torquesi, ktoré som dychtivo modeloval zo včelieho vosku. Robil som formy z hliny, neskôr sádry s antukou, zničil som murovanú pec u starého otca, keď som sa znažil roztaviť bronz a prikladal som ako najatý. Samozrejme, 90percent pokusov skončilo fiaskom, no pár ich vyšlo a to ma hnalo ďalej.

Potom, keď som si zohnal kahanec vyrobený z konzervy (knôt bola gáza) naplnený liehom a zlatnícku mosadznú fúkačku, som prešiel obdobím veľkomoravského šperku zdobeného granuláciou (tam som sa asi stal trpezlivým).

No robiť repliky a ich varianty ma neuspokojilo, naštastie. Aha, ešte secesné a art&craft, obdobie taktiež dobrá škola, skoro som zabudol.

Teraz by som chcel napísať niečo o materiáloch a technikách, ktoré využívam, teda hlavne o shibuichi, to nájdete v mojej tvorbe často.

Shibuichi je japonská zliatina striebra a medi v rôznych pomeroch (podľa účelu a želaných farebných odtieňov) ja ho nazývam aj strieborný bronz.

Shibuichi má veľa variant napríklad shiro-shibuichi, kde je pomer striebra a medi opačný, obsahuje viacej striebra ako klasické shibuichi, kde je pomer striebro-meď 1:3 a pridáva sa tam aj zlato, ktoré mu dodáva hrejivejší odtieň a bráni oxidácii, tá je pri klasickom shibuichi želaná a dá sa s ňou krásne pracovať. Hrať sa s podtónmi a patinami.

Veľmi rád mám aj kontrast vysokoleštených plôch s matnými, štrukturovanými. Ďalšou mojou slabosťou sú drobné deformácie, kazy, ktoré ale vyniknú iba pri čistých tvaroch, tak ako dokonalý list s nádorom vajíčiek plných škodcov, úžasný protiklad a tie ma priťahujú.

Keď idem robiť šperk, najprv veľa študujem, kreslím a hľadám jeho budúci život.   Z prvotných nákresov sa črtá jeho tvar, je úžasné, že vieme myšlienky pretvoriť do skutočnej veci (šperku), ktorá si bude žiť svojim vlastným životom.

Takže takto tvorím ja, som rád že som vám mohol poodkryť niečo z môjho procesu a inšpirácii.

Pekný deň praje J.Trimay