Mám pocit, akoby sa každá bunka v mojom tele chcela ubrať iným smerom :D :D 

V živote som toľko nenavarila, nenapiekla a nedovymýšľala, ako za tieto dva mesiace "nútených prázdnin". Som aranžérka a dekoratérka svadieb, ktoré sa teraz zrušili, fajn, oddych bolo treba. K tomu máme s manželom výrobu z dreva, prevažne svadobných darčekov a dekorácií, aj to sa stoplo, fajn, bol čas na veci, na ktoré doposiaľ nebol čas. Máme tri deti, z toho dvoch pubošov, ktorý spapajú ako za 6 detí :D Takže väčšinou času sa trávi za šporákom. Čo ma najviac prekvapuje, varím a pečiem s radosťou, doteraz to bola taká povinnosť, ale teraz a hlavne, keď sa nové receptíky podaria, poteší.

Ale keď sa ráno uvarí (varím, hneď ako vstanem, aby som mala viac času cez deň), nastane chvíľka, kedy si poviem a čo idem teraz robiť. Mám pocit, akoby si telo ani nechcelo oddýchnuť, alebo chcelo, ale hlava to akosi neberie. Neustále tá moja makovica vymýšľa a vymýšľa a vymýšľa, do kelu .D :D :D mám pocit, akoby mi už hrabalo. Objednala som si živicu, že skúsim robiť podšálky a tácky..... vymyslela som nové darčeky zo sypaného čaju, instantnej kávy a horúcej čoko. Do toho špekulujem s novými svadobnými oznámeniami, a nové a nové a stále nové. A zas šup do iného odvetvia, nakúpila osm belgickú čokoládu a vyrábam lízatká a študentské placky, potom zas šup a domáce karamelky, potom zas šup a alkoholové gumenné cukríky, mňa už asi švihneeeeeee

Niekde sa tá energia a kreativita ukrytá hlboko v tele musí vybiť :) Máte aj vy tvorivky také pocity, že sústavne musíte niečo nové vymýšľať a na každý možný smer?

pa :)