Ahojte,

na kope na posteli ma prádlo čaká.. chce poskladať. V práčke vrčí jedno mokré, aby sa nepovedalo,že som neoprala. V chladničke mám navarené, na to som hrdá,lebo občas sa stane,že neni..V mysli si plánujem,kedy urobím objednávku č. 1, kedy tú 2., ako urobím objednávku č. 3., kedy napíšem pani č. 5. A už šrotujem..

Najlepšie je keď do toho príde sopel. Najprv ho mám ja, napríklad, neberte ma prosím doslova. Potom ho má číslo 2., lebo ten je túto jeseň najchúlostivejší. Po dvoch dňoch,kedy už s objednávkou č. 3 začínam meškať to schytá aj syn č. 3, ktorý má teraz 2...roky a tak nastupuje odsávanie.. No poď ňuňuňu, veď o nič nejde...Zrazu je v náručí rodiča č. 1, ktorým je môj muž a zúfalo na mňa hľadí, že ženská pohni si, však ja ho neudržím dlhšie ako minútu.. A tak ..tam radšej nejdem do detailov..

V hlave ďalej šrotím, ako a čo kedy urobím, bežím dávať obed, ktorý naštastie pre mňa dnes mám uvarený. Potom č. 3 ukladám k už dosť nechcenému obednému spánku.. Lebo sme z tých, kde dieťa v dvoch rokoch už začína nespať.. Potom mám chvíľu kľudu,ale musím tu ostrosledovane striehnuť,lebo keď náhodou schrupnem a dieťa schrupne si tiež dlhšie ako hodinku,tak už môžem zabudnúť na voľný večer, lebo do desiatej dieťa skáče na posteli..

A tak dnes,keď môj milujúci muž milujúci dobré jedlo objedná obed, vyňuchám príležitosť a letím po dohode s mužom do svojej dielne a dokončím konečne objednávku č. 4..

Tiež to tak máte?

Napíšte mi do komentára :) Budem rada..